Aké to je ľahké. O nič nejde, nepotrebujeme, aby vznikli najkrajšie šperky. Ide o to skúsiť to. Pred mesiacom sme takto vyrábali brošne z plsti a organzy. Predtým skúšali, ako sa maľuje na vodu. A v zime sme celú budovu prevoňali voskom, keď sme skúšali maľovať žehličkou. Skladám veľa seba svoje kúsky zmäknutej hmoty, počúvam pokojné hlasy priateliek. V hlave čisto, vnútri tiež.
Pokojne som takto mohla sedieť pred sto rokmi. Držala by som perie a odierala jemné vlákna. Počúvala by som najnovšie správy, dôležité aj menej dôležité. Hlasy priateliek by kolísali v jemnom rytme. Občas by sa odmlčali, chvíľami zavlnili smiechom.
Pred tými sto rokmi to boli páračky. Teraz tomu hovoríme Tvorivé stredy. Niekedy sa nás stretne desať, niekedy pätnásť. Priatelia, priatelia priateľov. Skúšame nové hrátky, zabávame sa, sme spolu. Mohli by sme len tak sedieť a piť kávu v nejakom príjemnom podniku. Toto je spôsob, keď pri tom pohodovom rozprávaní niečo aj vzniká a odnášame si to potom domov. Veľa starých vecí - a zvykov - stojí za oprášenie...
Mirka Vávrová
