Nealternatívna mamina Zoznam autorových rubrík: Nie súkromné, Pod bielym krížom, Služobne, Damals, Privat
Sobota ráno. Povinné čistenie klietok . Vôňa sena, vôňa čerstvých pilín i typický smrad. Betka ňuchá. Tu je to útulné, poznamená. V presvedčení, že netuší, čo znamená útulné, podpichujeme: Ako útulne? Ako v maštali u kravičiek. Tam je to veelmi útulné. Nuž bytoví architekti, poučte sa.
Dve veci sa mi už v Bratislave nestávajú veľmi často - cestovanie MHD a platba hotovosťou. Ich kombináciou sa dá stretnúť s týpkami, ktoré by jeden najradšej nestretol. Nemáte niekto nápad ako proti nim účinne bojovať? To, že bežne jazdím autom a platím kartou ich predsa neeliminuje.
tento for pochopia len znalci D.Landu, konkrétne muzikálu Tajemství, ktorý moje deti nezriadene radi pozerajú, spievajú a dokonca hrajú.
Nákupujem s mojím synom Andrejom. Paradajky, uhorky, šalát, baklažán, zemiaky, hríby, mliečne výrobky. Víno ...... a ou, akcia na Martini, to si dám, hneď dve flaše. Pri pokladni za nami otecko s synom /frekventant zhruba druhej triedy ZŠ/ čumí do nášho vozíka. Diskusia medzi nimi: Syn:Tato, vegetariáni sú tí, co nejedia mäso? Otec: Ano, nejedia mäso. Syn: A chlastajú? Otec: /nepochopil/: Prečo by mali chlastať?! Andrej /pochopil - deti sa navzájom rozumejú/: Aby sme nezomreli zo samého zdravia.
ide na nás euro.... Naše pravidelné výlety do krajín, kde sa počítajú peniaze nie na tisícky ale na stovky, drobné nekončia päťdesiatkou a sprepitné sa dáva v sumách pod jedna, som začala využívať ako tréning na to, čo nás čaká po novom roku. Kto ma inšpiroval? No kto asi... Mami, dávaj si pozor na tie drobné, tu centík, tam centík, po Novom roku skrachuješ!
Dohodnutí boli už dávno. Prídeš? Už dnes? Mám aj niečo doniesť? Nie, všetko mám.
vo Viedni pred cukrárňou. V pôvodnom znení bez titulkov. Chlapček: Maminkooo, já chci zmrzlinkuuuuu! Pani: Nee, Honzíčku, je to drahý - tři eura, víš kolik je to korun?! Chlapček: Maaaaminkooo, oni všichni papaj zmrzlinkuuuu. Pani: To sou Rakušáci, ti na to mají, Honzíčku... Janko, ktorý dovtedy žiadnu zmrzlinu nechcel: Máámiii, ja chcem zmrzlinu... Môj muž, ktorý doma drží kasu: A chceš dvojitou, nebo trojitou, Jeníčku? Andrej, ktorý obvykle nie je drzý: Tati, nic mu nekupuj, nebo tu paní vedle klepne pepka závistí. Janko, ktorý je naozaj dobrosrdečný: milujem absurdné situácie: Tatí, kup taky Honzíčkovi. Myslíte, že si nás tá pani nejak zvlášť obľúbila?
Byt upratal ako keby čakal návštevu. Zbytočne. Od smrti manželky k nemu nikto nechodil. Zavolal synovi. Zbytočne. Zas nemal čas. Prepočítal peniaze. Zbytočne. Nechcel si nič kúpiť. Zapol televízor. Zbytočne. Nemal sa čo dozvedieť. Prebehol telefóny zoznam. Zbytočne. Nebolo komu zavolať. Pedantne sa obliekol, doklady vyložil na stôl. Lieky zapil výborným koňakom. Pohár umyl. Znechutený záchranár vzdychol: Aká zbytočná smrť. Vzal do ruky lístok, čo ležal vedľa dokladov. Len dve slová bez podpisu: Zbytočný život
Pred nedávnom bol diskutovaný článok o diametrálnych rozdieloch medzi slovenským a švajčiarskym zdravotníctvom ako príklad rozdielu v kvalite služieb. Ja som si vyskúšala ako chutí hybrid - švajčiarske služby na Slovensku. Mičurin by žasol. Ako majiteľ platného švajčiarskeho a neplatného slovenského pasu potrebujem vycestovať mimo schengen. Jednoduchšie ako bleskovo vybavovať platný slovenský pas, sa mi javilo informovať sa, či na cestu do príslušnej krajiny stačí ID /občanka/ alebo treba pas a prípadne doňho vízum na Švajčiarskom veľvyslanectve. Zatiaľ logické. Ale tu logika končí. Ako odpoveď na moje otázky som dostala webovú adresu Švajčiarskeho veľvyslanectva v príslušnej krajine. Síce správnu, ale v prípade, ak nie som práve online mi nebola veľmi na niečo. Podobne telefonne číslo niekam, kde sa možno dohovorím nemecky, n.b. nemajú úradné hodiny. Takže doporučujem švajčiarskoslovenské služby upgradovať na telefónny záznamník so slovami: Nemôžme odpovedať na vaše otázky. Všetko je na webe. A ušetriť slovenské úradníčky.
Už 11 rokov študujem mamažment. Je to dlhodobé štúdium popri zamestnaní s kopou praxe. Za absolvovanie tohto ročníka som si dala aj vysvedčenie.
A: Teda tá tvoja mama je nemožná, normálne na teba kašle... B:To je fakt, je v robote od rána do večera, nikdy ma nikam nezoberie.. A: No veď, ani mobil nemáš ani MP3ku, na výlete si nebol, na futbal nechodíš, ty čo s tými prachmi robí? B: Čo ti ja viem, asi si kupuje cigarety, stále ju vidím fajčiť. A: Keby radšej zašla do fitnesu. B: No a vôbec na seba nedbá, takto si nikdy nikoho nenájde....! Dve panie v najlepších rokoch poctivo počúvali.....a pokomentovali: To je fakt otrasná mater, také by ani deti mať nemali. No ja sa veru po kameň zohýbať nebudem. Kto vie, kam by som tie státisíce pokladníčky v Lidli strkala, keby som bola sama s dieťaťom. Ale inak, spravodliví, kameňov je dosť.
Položila som na hrob tri gladioly, zapálila kahanec. Betka sa očividne nudila. Vybehla na cestičku a začala naháňať sama seba. Z vedľajšej cestičky vybehlo dievčatko zhruba v jej veku. Za ňou stará pani. Nadhodila typický cintorínsky rozhovor o ukradnutých vázičkách. Dievčatá pribehli k nám. To je moja maminka, predstavila ma Betka. Moja maminka umrela a je v nebi, povedalo dievčatko hrdo. Zarazilo ma to. Mohla by byť v mojom veku. Chúďa statočné. Stará pani vzdychla. Dievčatá zaujal motýľ a znovu odbehli. Stará pani sa za nimi otočila. Chúďa naivné. Keby tak vedela, že ani netuším, kde jej mama je a s kým ju mala. Nečakala na žiadnu moju reakciu. Pomaly kráčala pomedzi hroby. A ja som mala ešte stiahnutejšie hrdlo ako keď som ľutovala domnelú sirotu.
