1 ) KAŽDÝ OBRAŇUJE SVOJE POHLAVIE
Som žena. Niekedy zraniteľná , inokedy silná bojovníčka. A akokoľvek si mužov vážim, vždy sa nájde dôvod prečo ma svojou logikou vytočia. Či chceme, či nie, je to tak. Ženy nadávali, nadávajú a budú ďalšie desaťročie nadávať na mužskú logiku, ktorá nebude ( chcieť ) pochopiť tú našu. Ignorácia, mužská neempatia, neprejavovanie citov, záletníctvo.. to všetko sme schopné menovať ak si vylievame srdcia v spoločnosti kamarátok. Muži nám však nie sú nič dlžní a spájajú nás so slovami ako : zlatokopky, falošné, komplikovane povrchné ženy, ktoré si idú vždy za svojim. ( a sem - tam za iným )
Povedzme si kde je však pravda?
2) HOVORME O VŠETKOM
Ak by som si paralelne predstavila náš svet, je to veľká pavučina vzťahov nad ktorou hrdo panuje veľký pavúk menom Láska. Nie v každom vzťahu je jej primerane veľa a niekedy je jej aj žalosne málo, ale všetko je tak ako chceme momentálne. Každý z nás uznáva niečo iné, niektorí sa bezhlavo hrnieme do vzťahov z lásky, takmer lásky, nelásky a potom sú tu ešte ľudia, ktorí vzťahy neuznávajú. A je to samozrejme tak správne, pretože možnosť voľby je najdôležitejším faktorom v našich životoch.
Čo však spraviť ak síce z našich úst slová vychádzajú, ale niekedy to vyzerá ako keby sme boli hluchí?
Problém je, že ženská komunikácia sa výrazne líši od tej mužskej. Kým ženy prejavujú emócie navonok, muži ich v sebe potláčajú ( samozrejme až na prípady kedy sa to môže otočiť ). A možno i preto vznikajú vzťahové roztržky. Muži nechápu ženskému večnému analyzovaniu a ženy nechápu mužskému ignorovaniu. Spojiť tieto dve egá na jednu rovinu je často nemožné. Preto by sme sa mali začať počúvať. Naozaj počúvať ! Nemyslieť len na seba, hovoriť o svojich potrebách a citoch otvorene.
U mužov totiž platí ( nemému teľatu ani vlastná mať nerozumie ), preto by sme my ženy nemali naivne čakať, že sa niečo vo vzťahu zmení ak o tom nepovieme. Muži totiž nie sú čítači našich myšlienok ( aj keď je to NIEKEDY škoda ). A ženy nechcú byť predsa večnými čakateľkami..
Horšie je to, ak jedno pohlavie hovorí a to druhé sa rozhodlo pochopiť druhú stranu reakciou " mňa meniť nebudeš".
V takom prípade nepomôže ani svätená voda a čarovanie červenou sviečkou. Vzťah je o kompromisoch, preto by to obe strany mali chápať..
3) NEPRIŤAHUJE NÁS PRÁVE TO?
Uvažovanie o mužskom a ženskom svete je ako kráčať nekonečnou cestou na miesto, ktoré nepoznáme. Možno je to však dobré. Možno práve tým, " nepoznaným " nás ten mužsky/ ženský svet tak priťahuje-.. MOžno všetky vzťahy môžu byť plnohodnotnejšie ak obe strany dokážu robiť kompromisy, ak niečo obetujú pre toho druhého, ak sa vo vzťahu nevytratí humor a komunikácia o čomkoľvek.. / kedykoľvek..
Pretože žiaden vzťah nie je ideálny, ale snaha o spoločné zdieľanie myšlienok je krôčikom k spoločnému šťastiu.. A o to predsa vo svete ide :)
photo : individuelista.blogspot.com
