alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Zoznam článkov blogera

Nové začiatky

alexandra Šupolová

Nové začiatky

Neviem ako vy, ale ja som si na začiatku tohto roku sľúbila, že žiadne sľuby sa nebudú konať. Pretože ľudia si sľubujú to, čo nikdy nemôžu splniť. Nielen sebe, ale i ostatným. O pol jednej sme stáli na balkóne so šampanským v ruke.

  • 3. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 621x
  • 0
O priečinkoch a kapitolách

alexandra Šupolová

O priečinkoch a kapitolách

Sedíme obe v byte bez nábytku. Len my dve, veľké škatuľe a náš pohľad smerovaný k oknu. Bojím sa ťa spýtať tú hlúpu vetu : A čo teraz? Čo bude? Ale predsa z mojich úst počuješ tieto slová. Pokrčíš plecami a povieš, : -Teraz? Už budú len tie škatule. Dobre zatvorené pre prípad aby sa neotvorili. Presne ako tie životné kapitoly.

  • 11. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 367x
  • 0
Ty hrdina v červenej kombinéze

alexandra Šupolová

Ty hrdina v červenej kombinéze

Ahoj hrdina v červenej kombinéze. Bolia ma ruky a som trochu sklamaná. Nielenže som celú svoju mladosť leštila tie blbé čižmy a čakala, že namiesto sladkostí sa s Tebou reálne stretnem, ale ešte si mi aj nesplnil moje tajné priania.Ešte si nás aj večne vydieral aj s tou dobrotou. Tí tvoji pomocníci sa nás ako deti pýtali : A bol- a si dobrá po celý rok? Jasné, že sme neboli dobrí po celý rok, ale minimálne sme sa o to snažili. A vieš čo sa stalo o pár rokov? Nie všetci boli dobrí k nám. Na to si nás mal upozorniť, ty hrdina.

  • 6. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 289x
  • 0
Nič nie je definitívne

alexandra Šupolová

Nič nie je definitívne

U nás v meste je nás málo. Teda väčšina sa s každým minimálne pozná z videnia. Má to svoje výhody, sú chvíle keď sa cítite medzi svojimi. Najmä na sviatky. Ľudia sa vracajú dmov z diaľok a podniky sú preplnené ľuďmi, ktorí majú medzi sebou nejaké väzby. Krátke a dlhé.Z čoho vyplýva, že každý je s každým nejakým spôsobom cez určité osoby prepojený.

  • 4. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 489x
  • 0
O tom pravom konci sveta

alexandra Šupolová

O tom pravom konci sveta

Keď život plynie, ľudia uveria mnohým skutočnostiam o tom pravom svete. Tom skutočnom, ktorý by sme mali žiť. Tak ako ja. Uverila som,  že veci musia byť zvláštne aby sme na nich nezabudli, že ľudia si musia splniť sny aby boli šťastní, že láska musí mať komplikovanú rovnicu, aby sme ju nazývali tou pravou. No a napakon som uverila, že každé stretnutie nám tvorí našu budúcnosť. Veď viete, tie bohapusté pravdy, ktorým človek uverí, aby život nebol monotónny. Lenže časom to človeka prestane baviť, ísť s vetrom proti prúdu..

  • 26. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 363x
  • 0
O križovatkách a želaniach, ktoré sa nám splnia oneskorene.

alexandra Šupolová

O križovatkách a želaniach, ktoré sa nám splnia oneskorene.

Ako vieme či je niečo pravé? A ako vieme, že je to nepravé? Rozhodujeme sa na križovatkách životom vždy správne a prečo sa nám plnia želania už keď je neskoro? O tom a inom v dnešnom mojom článku :)

  • 23. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 468x
  • 1
Pre Teba do neba

alexandra Šupolová

Pre Teba do neba

Nikdy by ma nenapadlo, že raz môj článok venujem Tebe. Možno preto, že som tušila, že ak sa to raz stane, tak už nebudeš medzi nami. Tak ako teraz, tak ako dnes. Pre teba..lebo som vždy verila, že máš dušu a pre Vás, ktorí veríte na najväčších láskonosičov na svete.

  • 20. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 395x
  • 0
O tom ako maličkosti hovoria

alexandra Šupolová

O tom ako maličkosti hovoria

Niekedy keď si neviem s nejakou banalitou pomôcť, premýšľam nad tým, či to mám zvládnuť sama alebo mám niekoho poprosiť o pomoc.  Myslím tým tie maličkosti ako keď neviem otvoriť kompót . Nie sú to žiadne veľké veci, skôr malé, také pri ktorých som si istá, že to zvládnem, ale predsa viem, že ak niekoho poprosím, tak možno bude frflať aká som nemožná, ale v skutku bude rád. Lebo nie sú maličkosti ,prejavy toho, že nám na ľuďoch záleží?

  • 18. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 381x
  • 0
O tom ako byť tou, ktorá nie je mnou

alexandra Šupolová

O tom ako byť tou, ktorá nie je mnou

Pamätáte sa na môj článok kedy som Vám opisovala ako som chcela byť sexy ženou? Tak zrhňme si to, - nevyšlo to.Stále uvažujem kde sa stala chyba HAHA. Každopádne ma niekedy popadne neutíchajúci a intenzívny pocit, že sa hnevám na svoje vlastné ja a seba si nevážim. Obligátne zistenie je, že touto miernou stratou sebavedomia trpia aj moje kamarátky. Znamená to teda, že každá žena trpí niekedy stratou sebavedomia?

  • 15. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 362x
  • 0
O tých pravých mužoch

alexandra Šupolová

O tých pravých mužoch

Keď som bola mladšia, myslela som si, že praví muži sú veľkí gentlemani. Muži so zmyslom pre humor, názorom na svet.Dokonalí chlapi, pri ktorých sa žena cíti skutočnou ženou. Ženy v mojom okolí, ale i ja, sme spoznávali mužov, ktorí nám ukázali iný svet, v ktorom sme sa cítili výnimočne a možno chvíľkami i šťastne. Ale, ako to už býva, po čase sa hrdinovia ukázali ako najväčší grobianti a zo zdanlivo najväčších grobiantov sa stali naši osobní hrdinovia. Tento článok venujem všetkým mužom, ktorí za to stoja :)

  • 12. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 935x
  • 0
A kde máš srdce Kika ? ( 3.kapitola )

alexandra Šupolová

A kde máš srdce Kika ? ( 3.kapitola )

D - Duša Oproti gymplu do ktorého som chodila, mal ujo Vinco vinárstvo. Ujo Vinco bol veľmi múdry, keď ho tam otvoril. Bol to biznisman.Vždy v piatok, na oslavu začiatka víkendu, sme si chodievali kupovať krabičkové víno a počúvali sme rady uja Vincenta

  • 11. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 277x
  • 0
A kde máš srdce Kika? ( 1, 2. kapitola )

alexandra Šupolová

A kde máš srdce Kika? ( 1, 2. kapitola )

1. B - Bolesť Moja mama mi povedala, keď som mala 13-  rokov, že mi ide kúpiť narodeninový darček. Odišla predpoludním a už nikdy sa nevrátila. Obývačka bola vyzdobená balónmi a sviečky na torte ostali sfúknuté. " Miláčik, hneď prídem " - vravela mi vtedy. Ani neviem ako dlho sme ju tam s otcom čakali. Balóny stihli za ten čas vyfučať a tortu som vyhodila do koša. Sedávala som pri okne a pozerala som, či ju neuvidím. Ale, ona odišla, vyparila sa a my sme ju s otcom, po troch rokoch, prestali čakať.

  • 8. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 297x
  • 0
Tvoj plameň

alexandra Šupolová

Tvoj plameň

Možno sa ti stalo aj Vám. V jeden deň vstanete s veľkou silou a chuťou, že dokážete aj nemožné, no o pár dní viete, že nemáte energiu, aby ste to aspoň chceli. A vtedy necítite, netúžite, nevnímate a samozrejme nechcete aby Vám niekto rozumel. Máte pocit, že horíte a vodu neviete nikde zohnať.

  • 7. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 314x
  • 0
Konaj racionálne

alexandra Šupolová

Konaj racionálne

Nebolo to tak dávno, keď som tvrdila, že by som nešla za hranice. Nie za tie, ktoré nás delia od nášho domu, ale za tie, ktoré nás delia od našej hrdosti a úcty. Voči sebe. Kývala som hlavou nad konaním mojich priateľov, ktorí príliš milovali, príliš túžili, príliš chceli. Dávala som rady, mudrovala som, citovala som slová, ktoré sa ľahšie hovoria ako prežívajú. Životné barbartstvo..

  • 4. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 396x
  • 0
Prečo by sme nemali zabudnúť.

alexandra Šupolová

Prečo by sme nemali zabudnúť.

Mám rada dušičky i napriek tomu, že by som ich rada mať nemala. I napriek tomu, že to možno znie trochu morbídne.I napriek tomu, že mi pripomínajú ľudí, ktorých som fyzicky stratila. Mám rada ticho, ktoré prichádza vždy keď zapalím pre nich sviečku. Nie len zajtra či pozajtra, ale každý deň..

  • 31. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 342x
  • 0
Možeš ,prosím ťa, zapadnúť?

alexandra Šupolová

Možeš ,prosím ťa, zapadnúť?

Dohodli sme sa na tom, že to bude vyzerať presne takto. To sú pravidlá a za ne sa nechodí. Pravidlá sa neporušujú, ľudia sa nemôžu vymykať z bežného priemeru, nepatrí sa aby sa chovali inak, aby mali radi iné veci než tí ostatní. Vštepovali nám to do hláv v školách i v rodine. Možno preto sme ako deti pozerali čudne na decká, ktoré k nám nezapadli, na decká, ktoré namiesto skrývačiek čítali alebo sedávali pri veľkej čerešni. Samé lebo nepotrebovali nikoho...

  • 29. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 340x
  • 0
Všetko čo máš, je pred Tebou.

alexandra Šupolová

Všetko čo máš, je pred Tebou.

V poslednej dobe sa mi zdá, že všetci niečo obmieľame s tou budúcnosťou. Niečo ako : keď pôjdem o rok na dovolenku alebo keď ma o rok povýšia v práci, keď o rok stretnem lásku, bude všetko krajšie, jednoduchšie a lepšie.. Keď sme o rok na dovolenke, povýšia nás v práci a stretneme lásku hovoríme opäť o tom, čo bude o rok.. A to či je to jednoduchčie, krajšie a lepšie vôbec neriešime. Sme naozaj odkázaní na okamih budúcnosti, ktorý možno ani neexistuje?

  • 25. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 320x
  • 0
Opravári sŕdc

alexandra Šupolová

Opravári sŕdc

Prišla som na to, že my všetci, v snahe vzkriesiť telo i ducha, robíme niekedy zúfalé veci. Skrátka, vzniká to vtedy keď máme maximálne očakávania, ale v podvedomí nám svieti kontrolka, že vzniknú mizivé výsledky. A tak, v rámci hesla : ZACHRÁŇ SVOJE NEFUNKČNE SRDCE, hľadáme opravárov i tam kde by sme nemali. :)

  • 22. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 412x
Zober si kúsok mňa

alexandra Šupolová

Zober si kúsok mňa

Viete čo milujem na tomto svete? Tie maličké výmeny duší, ktoré sa odohrávajú každý deň.  Také, ktoré si odnesiete na celý život alebo len na chvíľu. Na ľudí, na ich slová, ktoré Vám možno zmenia tok Vášho smeru alebo Vám nezmenia nič. Len si na chvíľu z ľudí, z ich slov, úsmevov alebo len pocitov niečo zoberiete. Zoberiete si kúsok z ich osobnosti.

  • 17. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 438x
  • 0
O sile

alexandra Šupolová

O sile

Ľudia vravia ľuďom, že majú byť silní. Väčšinou vtedy keď prekonávajú niečo zdanlivo ťažké. Potľapkávajú sa po pleci, hovoria smiešne formulky a s hlbokým nádychom vyslovujú takmer ako posolstvo, že len sila nás všetkých zachráni. Vtedy sme sedeli pri okrúhlom stole, všetci sme boli ponorení do seba a v tom mi ktosi napísal, že sa máme držať a máme byť silní. A tak sme sa snažili byť silní i keď sme nevedeli ako. Každý po svojom, každý do tej hĺbky sily akú vtedy mal. Zaobchádzali sme s ňou veľmi opatrne, ale bola našim motorom, ktorá nás zachraňovala alebo naopak potápala keď sme ju strácali. A ja som sa cítila taká slabá. Na chvíľu som však začala premýšľať , čo je naozaj tá sila?

  • 14. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 340x
  • 1
SkryťZatvoriť reklamu