O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
Nikdy by ma nenapadlo, že raz môj článok venujem Tebe. Možno preto, že som tušila, že ak sa to raz stane, tak už nebudeš medzi nami. Tak ako teraz, tak ako dnes. Pre teba..lebo som vždy verila, že máš dušu a pre Vás, ktorí veríte na najväčších láskonosičov na svete.
D - Duša Oproti gymplu do ktorého som chodila, mal ujo Vinco vinárstvo. Ujo Vinco bol veľmi múdry, keď ho tam otvoril. Bol to biznisman.Vždy v piatok, na oslavu začiatka víkendu, sme si chodievali kupovať krabičkové víno a počúvali sme rady uja Vincenta
1. B - Bolesť Moja mama mi povedala, keď som mala 13- rokov, že mi ide kúpiť narodeninový darček. Odišla predpoludním a už nikdy sa nevrátila. Obývačka bola vyzdobená balónmi a sviečky na torte ostali sfúknuté. " Miláčik, hneď prídem " - vravela mi vtedy. Ani neviem ako dlho sme ju tam s otcom čakali. Balóny stihli za ten čas vyfučať a tortu som vyhodila do koša. Sedávala som pri okne a pozerala som, či ju neuvidím. Ale, ona odišla, vyparila sa a my sme ju s otcom, po troch rokoch, prestali čakať.
Bolo 2 mesiace po našej nehode s Danielom. Chlap, ktorý do nás nabúral bol miestny poľovník, ktorý si svoje zlomené srdce nevernej manželky, išiel vyriešiť po svojom.
zHoluby krúžili okolo fontány pred nemocnicou. Akoby nevedeli, či sa jej môžu dotknúť. Oceľovú posteľ som mala natlačenú pri okne, pozorovala som holubov a počúvala zvuk infúzie, ktorú som dostávala.
Martin sa ženil tretieho júna. Záhrada v Markušovciach bola zdobená krémovými stoličkami s ružovými stuhami. S najbližšou rodinou a pár kamarátmi vkročil môj brat pevnou nohou do nového života.
Vždy som sa pokladala za rozumnú ženu. Krútila som hlavou nad príbehmi žien, ktoré strácali hrdosť, bojovali za mužov, ktorý o to nestáli a najmä strácali nad svojim konaním kontrolu. Pri Tobiasovi som k tým ženám začala patriť i ja. I preto už také ženy nesúdim.
Srdcia sú dokonalé stroje, ktoré potrebujú na prežitie cit. Najkrajší na našom živote je vývoj nášho srdca. Spočiatku potrebujeme materinský cit, neskôr rodičovský, potom je pre nás dôležitý priateľský cit a napokon dospejeme k partnerskému citu, ktorý nazývame láska.
Niekedy ľudia musia spadnúť na dno, aby dostali odvahu sa z neho vyhrabať. Aby sa nadýchli a mohli svedomito pracovať na novom, lepšom živote. Všetci si ho totiž tvoríme samy.
Bola som šťastná a nebolo to o momentoch, krátkych a dlhých, v ktoré veril Tobias. Bola som šťastná v celku. S tým, čo mám, s tým čo som, s tým kto som.
Veľké takmer lásky bývajú bolestivé. Bývajú komplikované a vôbec nie jednoduché. Bývajú krehké a zraniteľné, ale odhodlané vydržať do posledných síl.
Moja mama bola hrdá. Vždy. Po tom čo si Martin podrezal žily sa na našom sídlisku nehovorilo o ničom inom. Ak sa náhodou niekto mojej mamy spýtal, čo sa stalo, zdvihla hrdo hlavu a povedala : - Každý máme svoje problémy, niekto pred nimi zatvára oči, iní ich rieši a niekomu prerastajú cez hlavu. To je celé.
V tom čase si Jana našla nového takmer frajera. Bol to hnedovlasý taxikár Julo, ktorý nás všade vozil a hovoril o taxametri tak intenzívne, že som ho po piatich minútach prestala počúvať.
Tobias o mne nikdy nehovoril ako o oficiálnej frajerke, teda ak by som to dala na správnu mieru, nikdy sme sa o nás dvoch nebavili. Naše stretávania boli ako voda.
Od toho dňa keď si Miro vzal aj našu spoločnú orchideu z môjho bytu, sme sa s Janou od seba nepohli ani na krok.Keď neriešila svoj štrbatý vzťah so Stanom, riešila svoje kvetinárstvo, ktoré si otvorila hneď po škole.
Mala som osemnásť keď som zmaturovala a naši očakávali, že pôjdem v Martinových šľapajách na výšku. Mama hovorila v potravinách, na oslavách a na ulici známym ako zo mňa bude skvelá právnička i keď som na výšku ešte prijatá nebola.
Som Dáša. Dáša Krstová. Milujem Edith Piaff a jej La Foule si púšťam každé ráno. Milujem kofeín, čokoládu, šaty a hlasný smiech.
začiatok.. Vždy som si myslela,že si môj osud a že nám karma, vesmír alebo hocikto podhodil jeden druhého pretože sa máme niečo od seba naučiť.Vždy som si myslela, že ak od Teba odídem tak prestanem cítiť ľútosť, smútok, lásku. Lenže úteky sú len pre zbabelcov s počmáranou dušou. Tu v upršanom Londýne, v kaviarni, ktorú vlastní bradatý černoch Seel som si uvedomila, že nemôžem zmeniť náš osud. Môžem zmeniť len náš smer. Nepátraj po tom kde som, keď príde čas, ozvem sa. Do vtedy mi prosím nevrav, že ma miluješ.
