( Lýdia, nemyslím tým škaredá :)) )
Chvíľu si v životoch pobudneme, neskôr si ublížime a potom čakáme na odpustenie. Sme egoisti, myslíme na seba vo chvíli, keď je to zbytočné a strácame seba pri ľuďoch, ktorí si o to neprosia.. Podvádzame frajerov a frajerky, klameme ľudom, ktorých milujeme, vytvárame intrigy, prúsery a automaticky čakáme na odpustenie. S odpustením narábame ako s kúzelníkom, vždy očakávame skvelé kúzlo, keď sa však nedostaví nechápeme prečo.. (niektoré veci prichádzajú jednoducho neskoro )
Mažú sa ľudia zo zoznamov, z duší a sŕdc a najmä zo životov ( pre pokoj duše ). A je to fuška, ale čert to ber..prežili sme horšie..
Robíme rázne čiary, rozhodnutia a konečné vyjadrenia ( aj keď pri tých vyjadreniach je už všetko relatívne ). Všetky tie pseudovzťahy sú podobné, vieme, že nikdy nebudú naplnené, ale vždy bojujeme do konca svojich síl ( a možno i dôstojnosti ). Vieme si pomýliť lásku za sebaklam a kamarátsvo za známosť.. Do všetkého čo milujeme, dávame kus seba a namiesto reality vidíme hmlisté odrazy..
A potom príde čas na čakanie na znamenia, padajúce hviezdy alebo na niekoho kto povie : môžem ťa zachrániť...a my povieme, že nás zachrániť netreba ( kvôli pocitu ), ale pohne to s nami, že konečne..
Sú veci, ktoré jednoducho neovplyvníme, dajú sa len prehĺtnuť a prijať.. Akokoľvek sa rozhodneme bude sa to s nami ťahať aj ďalej..
Kúpim si čokoládu, vyložím si nohy, budem si čítať a potom začnem žiť..( konečne )
Mama mi hovorí, aby som prestala premýšľať a komplikovať si život..
A ja jej hovorím, že bez toho by som to predsa nebola ja..
