Verím tomu, že každý to už zažil. Analyzujeme staré priateľstvá, lásky, štve na nás, že veci už nie sú ako boli, chceme vrátiť čas lebo ak by sa nám zopakovali udalosti určite by sme sa zachovali inak. Je to hlúposť, ale veríme tomu. Väčšinou keď sa nám stane niečo, čo nás poznačí, čo nám pošliape naše ego alebo sklame, sme schopný riešiť ,v hlave ešte dlhý čas, na čo to bolo dobré.
No na čo, na čo?
Všetko je na niečo dobré.
A akokoľvek táto formulka znie ako klišé, nesie v sebe veľkú pravdu.
XXX
Poznám dievča, ktoré malo dajme tomu vzťah s mužom, ktorý bol navonok úplne odlišný od nej. On rebel, ona slušné dievča, on menil ženy skôr než stihol zahasiť cigeratu a ona vzťahy odstavovala na druhú koľaj. Tí dvaja si navzájom ubližovali, ale ak spolu neboli, chýbali si v určitom životnom období. A tak mi raz ona povedala :
- Vieš on je mojim zrkadlom, všetky tie vlastnosti, ktoré na ňom neznášam a pritom milujem, sú moje. Len ich potláčam a viem s nimi pracovať, aby som ich nekazovala svetu.
Viem, že to tak bolo i uňho, ona mu v jeho živote ukázala jeho ľudskú stránku osobnosti a on naopak jej chyby. Zvláštne nie?
Hm.
A takto to v živote chodí, stretávame rôznych ľudí s rôznym posolstvom, ktoré nám majú dať. Priťahujeme to, čo nám chýba alebo to, na čo by sme sa mali zamerať. Na svoje chyby, ktoré ukrývame pred sebou, na vlastnosti, ktoré v sebe nesieme a ani si to neuvedomujeme.
Alebo ste si možno s niekým v živote veľmi rozumeli,zrazu sa to zmenilo a teraz hľadáte slová, aby medzi vami nevzniklo trápne ticho.Lámete si hlavu kde sa stala chyba?
Je to jednoduché. Možno ste si už všetko odovzdali, viete, niektorých ľudí máme na etapy, iných na celý život, no v konečnom dôsledku kráčame vždy samy.
PHOTO : deviantart.com
VIAC INFO O ALEXANDRE ŠUPOLOVEJ :
alexandrinsvet.blogspot.com
