Mám kamošku. Dievča, ktoré je v mojom živote príliš dlho aby som nepoznala jej osud. Dievča, ktoré milovalo často (ne) správnych mužov. Dievča, ktoré nepoznalo lásku z domu a tak ho so smutnými očami hľadalo na uliciah a v baroch, v nesprávnych objatiach a posteliach. Menila názory, rozhodnutia, sny, ale vedela, že jediné čo chce je mať pri sebe niekoho s kým jej bude dobre. Nebude v tom žiadny pátos, žiadny klišé z romantických filmov, žiadne otázniky len pár bodiek, venované budúcnosti. S niekým chvíľu chodila, chvíľu žila a potom mi položila otázku:
- V čom je chyba?
- Ja neviem,- hovorila som jej neustále lebo som nevedela.
- Robím niečo zlé? Prečo to nikdy nevýjde?
- Ja neviem, - neustale som opakovala ako papagáj a premýšľala som čím to je.
- Možno je chyba vo mne, - vravela smutne.
A ja som mlčala.
XXX
Dano vedel, že má s frajerkou problém.
Dano vedel, že to nefunguje, ale i napriek tomu boli spolu, v dobrom i zlom i keď nemali spolu žiadne záväzky. Podvádzal ju, ona podvádzala jeho, hádalisa spolu, z dní sa vytratila ľahkosť, vety,smiech. Raz som sa ho spýtala, keď mi dlho hovoril o tom, že to nefunguje :
- Prečo ste teda ešte spolu?
- Ja neviem, - vravel mi.
- Prečo to neukončíš keď sa trápiš?
- Ja neviem, - odpovedal a fajčil jednu od druhej.
- Prečo si s niekým koho nemiluješ?
A Dano mlčal.
XXX
Vždy vedela, že má problém.
So vzťahmi, s ľuďmi. Potrebovala čas na to, aby si pripustila kohokoľvek do života. Vedela som, že je to preto lebo sa bojí, že ju niekto opustí.
Navždy.
Ako ju opustil on.
Ale ak už v tom jej živote niekto bol, tak v ňom ostal. V srdci, v duši, v spomienkach. Tie sa nedajú zmazať. Vždy vedela, že chce lásku, túži po nej, ale niekedy si myslela, že jej nie je hodná, že si ju nezaslúži. A tak radšej pracovala na sebe, na svojich snoch. Pár mužom sa podarilo dostať ku nej, k jej citom, emóciam, ale ona do toho vždy dávala príliš veľa. Pýtala sa ma :
- Príliš veľa lásky, lásku zabíja?
Vravela som, že áno.
Stopercentne.
XXX
Z nejakého dôvodu vzťahy nefungujú.
Mojim priateľom, ľuďom, ktorí su pre mňa dôležitý, mne.
Ľuďom, ktorí nepotrebujú hovoriť, že preferujú radšej nezáväzné stretnutia, ako náplasť na jazvy z predošlých lások.
Premýšľam nad tým prečo niekto funguje vo vzťahoch v ktorých už dávno nie je láska ?
Prečo tak veľa vzťahov zaniká?
Prečo si už nič nevážime?
Kde sa stala chyba?
Neviem to dnes a nebudem to vedieť zajtra, len som o tom chcela napísať.
Jediné čo viem je, že ľudia chcú stále to čo nemajú a potupujú to čim žijú..
-
