Vždy keď príchádzajú odchody,cítim ich už v diaľke. To je ako keď niekto s určitosťou vie, že musí ísť ďalej, zoberie na nohy korčule a odkorčuľuje si to do ďalšieho životného levelu. M. si lakovala nechty u mňa doma a teatrálne vyhlásila, že ide.
- A kam? - pýtala som sa.
- Do Írska.
- Je tam zima a studený vzduch, - vravela som jej.
- Ale beeejby, majú tam najlepšiu whisky, - usmievavo hovorila a tvárila sa, že ju už niekedy v živote pila.
A tak M. odišla do upršaného Írska s nalakovanými nechtami,víziou na krajšie časy a s chuťou na dobrú whisky. A kým sa ona tešila z niečoho nového, mne začala chýbať pre to staré.
XXX
Vždy keď prichádzajú odchody počujem ticho v slovách a na miestach, kde bolo kedysi veľa smiechu. A tak prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse, na moment sa zastavia aby mohli ísť ďalej a potichu zakričia - Amigo !
- Vravel som jej aby išla.
- Naozaj? - pýtala som sa ho, keď mi hovoril o žene, ktorú miloval, ale cítil, že viac než ona jeho.
-A čo ona? Čo na to? - dodala som.
- Zbalila si kufre, dala mi pusu na čelo a odišla. A mne sa na chvíľu zastavilo srdce.
XXX
Vždy keď prichádzajú odchody, cítiť ľútosť za dňami, za smiechom, za letným vánkom, čo nás híčkal. Ale možno každým odchodom sme bližšie k novým príchodom.
Tým, ktoré tak skoro nezmiznú, nepovedia rýchlo : čau- čau, nevytratia sa, ale budú tu na dlhšie..
Aby nás naučili viac než ( chceme) vedieť..
