V poslednej dobe si to všímam viac než inokedy, i keď to je samozrejmé a jasné od začiatku. Moje kamošky majú frajerov, moji kamoši majú frajerky a v celej tejto krásnej hierarchii vznikajú divné hádky, urážanie, ignorovanie a čo ja viem čo ešte všetko kvôli jednej a tej istej veci.
Kvôli tomu, že sa NEPOCHOPIA.
Sedeli sme s kamoškou na káve. Ona nahnevaná fajčila jednu od druhej, kývala si nohou, bola nepríčetná a tak sa jej pýtam.
- Čo sa deje?
A tak mi ona v zápale hnevu hovorí príbeh o tom ako išla na firemnú akciu. Dva týždne mu pred tou akciou každý deň opakovala, že má akciu v práci, bude to desná nuda, ale všetci jej kolegovci si berú partnerov. On ju ticho počúva, usmieva sa a hovorí si, že to bude super . Samozrejme, že ona jeho super pochopí ako - miláčik idem s tebou. V deň akcie,ešte stále s idealizmom, že pochopil jej náznakom sa teší ako spolu strávia pekný večer. On však nie je doma, tak ho čaká. Čaká..Čaká. Potom ju to prestane baviť, veď koho by bavilo čakanie, tak zdvíha telefón a pýta sa nahnevane kde je.
- Pozeráme hokej drahá.
- Hokej? O pol hodiny začína akcia.
- No, veď preto som vyšiel, že sa môžeš pripravovať.
- Ale my sme na tú akciu mali ísť spolu !!!!!
- Veď si nič nevravela, že chceš aby som išiel s tebou.
Ona nahnevaná, smutná a opitá spieva na akcii karaoke. On nahnevaný a vytočený skončí s partiou kamarátov na diskotéke.
Je to v celku úsmevné.
My ženy si jednoducho myslíme, že ak dáme tisíc náznakov a nepovieme priamo, čo je k veci tak nás to mužské pokolenie pochopí.
Pravdou je, že nepochopí..
Dokonca vôbec.
Muži majú radi jednoduché riešenia, jednoduché otázky a na ne aj jednoduché odpovede. Na komplikovanosť sme tu my.
Kým my si lámeme hlavu nad každým detailom. Muži si lámu hlavu až keď začne prihárať.
XXX
Sedíme v aute s mojim známym.
Hovorí mi o novom i phone, čo si kúpil. Volá mu frajerka, pýta sa ho kde je.
- Som v práci.
A tak sa obzerám okolo seba, sme na diaľnici smerom do Košíc.
Ona zloží,spokojná lebo jej frajer je v práci a tak sa ho pýtam, či jeho práca vyzerá ako auto na diaľnici s mojou spoločnosťou. On na mňa pozrie, usmeje sa a povie mi :
- No, povedz mi ako by si ty pochopila, keby Ti tvoj frajer povedal, že ide na výlet s kamoškou?
- Veď normálne, hovorím sebe i jemu.
On sa začne smiať a povie mi :
- Vy ženy ste tak strašne domýšľavé. Ona by z toho, že my dvaja ideme do Košíc urobila mileneckú aférku, zo mňa hajzla a z Teba mrchu, ktorá balí zadaného. A ku tomu to je všetko úplne inak..
XXX
A tak tu dnes sedím a premýšam nad tým, či to vlastne chceme zmeniť?
I keď nás to štve, chceme byť pochopené, zbožňované, milované..
Nejako mi to vychádza tak, že muži to vedia viac než my.
Mať poriadok vo svojich citoch, vo svojich rozhodnutiach..
Lebo ak je nejaké ALE, tak to ALE nevedia zakrývať, jednoducho cúvajú.
Lebo ak nechcú s niekým byť, tak sa s ním jednoducho nie sú..
A akokoľvek sú našim pohlavím potom skloňovaní nadávkami, je to len preto, že to nevieme vstrebať..
Muž a žena.
Protipóly, diametrálne odlišné..
Vzájomne nepochopené stvorenia..
Ale i tak na tom všetkom je najkrajšie, že závislé od seba..
Lebo povedzte mi, ak by sme nemali čo riešiť, nebol by ten život nudný?
:)
-
