Nikdy som nevedela, že je na to podobne ako ja. Vždy bol vysmiaty keď ma stretol, Jednoduchosť jeho slov som mala rada, hovoril jednoducho o svojom živote ako by bol kapitánom a vždy vedel kde je ten správny smer.
A možno som mu len trošku závidela ten jeho nadhľad, ktorý mi voňal viac než čokoľvek iné. Poznali sme sa príliš dlho na to aby som ho mala rada, ale príliš ďaleko na to aby sme sa otvorili viac než ( je ) dovolené. Lebo ak sa niekomu otvoríte je viac než isté, že ak odíde bude vás to bolieť o čosi viac, než ste zvyknutí..
Lenže časom príde všetko, nič sa neskryje za múr. Duša vyzlečie všetok odev a stojí len nahá a zraniteľná..
Niekedy som mala pocit, že si nezaslúžim a neviem milovať. Hocikoho. Neviem to a bodka. A tak mi v živote nič nechýbalo, žiadna láska - žiadne smútky. D. mi vravela : Máš prechladnuté srdce, - a ja som sa len smiala lebo som si nevedela predstaviť ako by som mohla mať prechladnuté srdce. Lenže potom som tomu uverila, uverila som, že vždy ak ma niekto začne mať rád, tak ma niečo začne tlačiť na hrudi a musím rýchlo utiecť..hocikam, hlavne ďaleko.
Možno to bolo pred pár mesiacmi, možno pred rokmi.. možno na čase vôbec nezáleží. Možno som pochopila, že i on uteká lebo nevie, tak veľmi nevie ( chcieť ) byť s niekým kto spozná celú jeho dušu.. I keď by bola krásne zašpinená od výčitiek a strachu, ale pritom čistá a až príliš zraniteľná na lásku..
Toto nie je o nás..
