Môj svet je farebný, iba niekedy v ňom sú čierne dni, keď sa deň zabalí do tmavých mrakov, ale najmä v jeseni, vtedy som smutná a zamyslená. Veľa čítam a ležím schúlená v deke, píšem smutné básne a počúvam Janu Kirshner. I tak mám jeseň najradšej, som vtedy viac než inokedy sama so sebou.
V mojom svete má môžete nájsť v malej kaviarni. Sedávam najradšej pri stolíku,ktorý je pri okne. A tak natlačená ako vo výklade s tmavými sklami, hľadím zamyslená na ulicu. Niekedy držím v ruke knihu a pijem vždy kávu. Mám rada samotu presne tak ako spoločnosť.
V mojom svete veľa píšem a menej hovorím o dôležitých veciach, dôležitým ľuďom. Je to ako duševná pornografia. A tak každý týždeň vyzliekam svoju dušu, ukazujem ju, ako na trhu. Keď to tak píšem, fakt to znie hrozivo :)
V mojom svete nehovorím ľuďom, že ich mám rada, iba niekedy keď mi to povedia oni, poviem, že i ja ich. V mojom svete sú to len slová, ktoré všetci chceme počuť, ale o ničom nás to nepresvedčí. Ale učím sa ich používať, viac než kedysi..
Môj svet má rád komorné koncerty, ľudí, ktorí sedia blízko pri sebe, pouličných umelcov a divadlo. Môj svet má rád spontánne chvíle bez slov, ale i dlhé diskusie o dôležitých veciach.
V mojom svete mám rada ľudí, ktorí vidia svet ako ja, ale i tých, ktorí ho vidia úplne inak.
V mojom svete by som Ti chcela povedať, že Ti ďakujem, že čítaš tieto riadky. Že ich nepreskočíš a nezatvoríš, že si v tom uponáhľanom svete nájdeš čas na mňa. To si vážim viac než čokoľvek iné.
Môj svet je niekedy iný.
V mojom svete robím niekedy všetko naopak.
Niekedy je príliš zafarbený do pestrofarebných farieb alebo naopak je príliš čierny.
Ale je môj.
Stážte si svoje svety i Vy a pestujte si ich.
Ste v nich totiž riaditeľmi :)
