No, teda aby som bola úprimná stalo sa to asi pred mesiacom a potom, zrazu, som mala intenzívny pocit, že sa tak čoraz viac ľudí cíti. Že možno sa z tohto nášho krásneho sveta sa vytvoril labyrint a čoraz viac ľudí hľadá a snaží sa nachádzať.
A tak sa pýtam, čo sa snažíme nájsť a ak to nájdeme je stopercentná šanca, že budeme spokojní??
XXX
Generácia mojich rodičov vierohodne tvrdí, že svet taký, aký je teraz, nebol. Pretože i keď platy boli neporovnateľné s terajšími, tak výdavky na život boli oveľa menšie ako dnes. Nikdy si naši príliš nelámali hlavu nad tým, čo bude keď stratí človek prácu. Práce bolo dosť a pre všetkých. !
Pretože ak sa naši dohodli, že sa zajtra stretnú o štvrtej pri čerešni, tak nemali čas premýšľať nad tým, že to zrušia a najmä mobilné telefóny nemali, iba ak by poslali poštového holuba.
Pretože trávili čas v horách, na dedinských diskotékach, veľa pracovali okolo domu a najmä žili reálny život bez virtuality.
Pretože sa nemali kedy cítiť stratení lebo nad tým nikdy neuvažovali.
XXX
Žijeme v 21. storočí.
V storočí, ktoré na nás kričí : Môžeš mať čo len chceš len sa musíš snažiť.
Pravda je taká, že máme toľko výhod v tomto storočí o ktorých naši rodičia mohli len snívať.
Aké jednoduché je odísť do zahraničia.
Aké jednoduché je dostať sa na Vysokú školu.
Jednoduché..
Jednoduché..
Sedeli sme s L. na lavičke pozerali sme na nebo a pýtali sme sa :
- Čo bude keď dosiahneme všetko čo chceme?
- Nájdeme si niečo nové, čo budeme chcieť., - tvrdili sme.
Možno viem, prečo sa cítime sami.
Možno preto, že neustále niečo chceme...
A i keď naši rodičia nežili vo svete, ktorý im ponúkal toľko koľko nám, boli šťastnejší.
Niekedy je menej , viac.
