Ono je to tak , že veľmi ale naozaj veľmi využívam svoju intuíciu. Cítim veci dopredu keď sa stanú, intuícia mi alarmuje keď sa deje niečo v mojom živote alebo v živote ľudí, na ktorých mi záleží. Ak sa ma niekto opýta ako som to vedela, odpoviem, že neviem.
Naozaj to neviem. Nemám žiadnu racionálnu, npragmatickú odpoveď. Len tú svoju intuíciu využívam častejšie, než ktokoľvek iní.
Pravda je taká, že ju má každý človek na tejto planéte a ženy zvlášť.
Určite poznáte tie momenty keď vám okolie hovorí, že Vaše konanie nie je správne. A verte mi, oni to s vami zle nemyslia. Ale vy i napriek tomu, konáte podľa seba, podľa vlastného uváženia i keď to niekedy nemá hlavu ani pätu. Ak to chcete robiť, poháňa vás to vpred, naozaj to tak cítite. Robte to !
Jednoducho s intuíciou sa dá skvelo bojovať za svoje vlastné šťastie, ale musíte si byť vedomý toho, že neulahodíte všetkým ľudíom okolo.
XXX
Moja kamoška dostala skvelý job vo Viedni. Kariérny rast, auto k tomu a slúšná vízia budúcnosti. Tú prácu jej všetci závideli,ale vždy keď prišla domov, do maličkej dediny s veľkou záhradou a rozkvitnutými čerešňami, mala v očiach smútok.
Nebola šťastná. Vôbec.
Po pol roku sa psychicky zrútena vrátila domov, vravela mi :
- No ako môžem žiť niekde, kde nie som šťastná?
A tak si rozbehla svoj vlastný biznis v malej izbe s výhľadom na zeleň. Možno má na účte o polovičku
menej, ale ten pohľad, ktorý má v očiach je na nezaplatenie.
Alebo k. je už pár rokov takom prazvláštnom vzťahu.
Ten chlap s ktorým chodí je strašný kretén. Naozaj. Bije ju, nepracuje, nadáva a ona sa stará o neho
i o celú domácnosť. Lenže ona nechce počúvať názory iných ľudí a vždy si pred nimi zapcháva uši.
Raz som sa jej opýtala prečo je ešte s ním ked viem, že vie , že pri hociktorom inom chlapovi by bola
štastnejsia.
- Lebo šťastnejsia už nikdy viac nebudem,radšej budem s ním ako sama.
Hm. Vlastne je to cele smutné a čudné.
Ved kam by išla?
Čo by robila?
Čo, čo.
No konečne by žila a možno štastnejsie.
XXX
Ked nevieme čo robiť, pýtame sa priateľov : A čo teraz? Ako ďalej?
I tak si myslim, že niekde v sebe to vieme presne.
Máme v sebe všetky odpovede na otázky našej mysle.
Všetko cítime. Cítime, že naše konanie nebolo správne, že ten vzťah nebude fungovať, že s tým človekom nikdy nebudeme priatelia.
Naša intúícia je ako semafór, ktorý keby sme viac používali tak sme štastnejší.
Naozaj, viem to.
Možno keby sme nedávali rady, ale len ticho počúvali, i keď nie sme totožní s rozhodnutím niekoho blizkeho, bolo by menej smutných ľudí.
Možno keby sme nesúdili ľudi, i keď im nebudeme celkom rozumieť, bude viac šťastia na tomto svete.
Možno keby sme sa pýtali ľudí v našom okolí - Kedy budeš naozaj šťastný?
Bolo by viac splnených snov.
Počúvajme svoj vnútorný hlas.
Ukáže nám správnu cestu. Pretože ak proti nemu pôjdete, budú sa nám isté situácie vracať ako bumerang.
