Svet nie je dokonalý. Ľudia robia chyby na počkanie, stagnujú, vracajú sa, utekajú a hľadajú celkom konkrétne symboly - v nekonkrétnych situáciách.
Kŕmila som labute v parku s T. . Hľadeli sme na dno jazera, v ktorom sa nám odrážali naše tváre. T. mi hovorila celkom konkrétne o posratom živote. O tom,ktorý prežíva a o tom, ktorý ju ešte čaká. Pili sme kávu z téglikov, labute si tancovali a T mi vravela.
- Niekedy je fajn keď vieš, že niekde tam je niekde tvoja druhá polovička.
- A ty to vieš?
- Čítam Prevérta. Jedine cez neho ešte verím, že v tejto odpornej dobe existuje niečo ako láska..
Všeličomu veríme keď nemáme záchytný bod,keď nevieme postaviť most a hľadáme na brehoch, ktoré už dávno nie sú naše, nie to aby naše niekedy boli..V opačnom prípade pálime mosty a vyhovárame sa, že nemáme čas, chuť a city.. A pri tom sa všetci do jedného len bojíme niečoho, čo nás pohltí...
V štvrtok som sa zobudila s desivým pocitom,že mám o rok viac žiadne vízie do budúcnosti. Moje spolužiačky majú deti, byty, autá.. Ja nemám žiadne plány, vyschlo mi v hrdle a spomenula som si ako mi niekto celkom konkrétny povedal : Nerieš a ži, ono sa to aj tak vždy nejako skončí. A aj skončilo, s tackavými pohybmi pri mesačnom svite a hraním sa na Titanic..
Patrilo si želať si, niečo celkom konkrétne, niečo čo je napísané ešte niekde vo vesmíre ( lebo karma sa nedá oklamať ), tak som si želala..Tak si želám.. k 24- ke na krku jeden celkom konkrétny breh..
Nech je kam utekať..
