Mám takú známu , ktorá si zobrala za muža svoju veľkú lásku a otvorila dvere k ich spoločnému šťastnému životu.
Mali to v očiach, to že sa ľúbia.
Oči sa nedajú oklamať.
On mal skvelú prácu, ona mala skvelú prácu, mali spoločných priateľov, mali seba a vízie na šťastnú budúcnosť.
Darilo sa im, on neskôr rozbehol svoj vlastný biznis a na účte mu priskakovali závratné sumy peňazí.Menil drahé autá, bol menej s Kaťou a vízia na šťastný život sa pomaly rozpadala.
Jasné, že v tom bola iná žena, mladá presolárkovaná bruneta, ktorá vedela čo chce a išla si hlava - nehlava za tým.
Kaťa to tušila, ale vždy ráno keď chcela začať nový život už bez neho, nemo sa pozerala do zrkadla a hovorila sa, že Vlado jej predsa sľúbil lásku. A sľuby sa predsa majú plniť.
Raz keď spali vedľa seba, ale predsa príliš ďaleko od seba, Kaťa nabrala odvahu a povedala mu:
- Ty ma podvádzaš, tak poďme od seba.
A on vravel :
- Tak poďme.
A tak išli.
Stetli sme sa na vlakovej stanici, bola strhaná, vravela mi :
- Vidíš, myslela som si, že je to láska môjho života. A tak rýchlo ako ta láska prišla, tak rýchlo odišla. To asi nebola skutočná láska.
Hm, ktohovie.
XXX
Pamätám sa na jeseň, sedeli sme v nákupnom stredisku na káve a rozprávali o chlapovi našej známej.
Všetci vedia, že ju jej chlap podvádza, majú spolu malé bábo a on je vzorný otec, miluje ju a predsa má popri nej bokovky.
-Ako sa môže obrňovať láskou ku nej a popri tom preťahuje iné?, - vravela kamoška.
- Možno to potrebuje, - vravel na to kamarát
- Čo? Vidieť, že je aj u iných žiadaný?, - zapojila som sa.
- Sme lovci , lovíme. Ak o tom nevie, nikoho to nezraňuje, - odvrkol.
- To je taký alibizmimus hovoriť o lovení keď máš doma ženu a decko, - vravela som.
- Ja by som s takým chlapom neostala, - vravela kamoška.
- Nikdy nevieš ako by si sa zachovala v danej situácií., - povedala som.
- Ale viem, hneď by som ho poslala do riti.
Prišla zima a ona si našla chlapca, ktorý ju neuveriteľne " miluje " , ale i napriek tomu sem - tam niekoho iného šmykne.
- Takže si ho nechala? - spýtala som sa keď plakala u mňa doma.
- Nie.
- Nie? - začudovala som sa.
- No, sľúbil, že to už neurobí.
Hm. Aké životné paradoxy..
XXX
P. sedela oproti mne a strašne sa hnevala na chlapa, ktorý jej nič nechcel sľúbiť.
- Chápeš, čo sú to za dristy, že mi nemôže nič slúbiť. Ja potrebujem aspoń nejakú istotu.
- V dnešnom svete nie sú istoty, - vravela som a usmiala som sa lebo som takú situáciu poznala veľmi dobre.
- Ale veď ak so mnou je , prečo mi nemôže povedať, že budeme spolu aj o mesiac?
- Lebo to nevie, či budeme spolu aj o mesiac.
- A to načo mám s takým chlapom vôbec byť?
- Váž si, že je úprimný, že ti nebulíká hlavu hlúpymi nezmyslami, že to bude na celý život. Veď vieš, že nič netrvá celý život. , - tak som to vravela už teraz, s odstupom času, i keď čo ja viem, čo by som povedala pred pár mesiacmi.
XXX
Niekedy pozorujem ľudí, ako môžu žiť bez nej.
Bez lásky.
Aby prečkali čas.
Aby neboli samy.
Vozia sa v drahých autách, navonok pôsobia idylicky a za dverami domu, žijú v oddelených spálňach a utekajú za milencami a milenkami.
Vidím im to v očiach.
Majú tam prázdno.
Lenže jedna veľká pravda je, že prázdno v očiach sa VšAK nedá oklamať materiálnymi vecami, povrchnými známosťami a nekonečnými útekmi.
PHOTO : deviantart.com
