Kamarátka mi raz povedala o svojom kamarátovi, ktorého dlho nevidela :
- Včera som myslela na Fera, mala som taký pocit, že sa nemá dobre a tak som mu poslala smsku so smajlíkom. Vieš, čo je haluz?
- Že ti napísal, že sa naozaj nemá dobre?
- Presne, je to čudné, ale cítila som to.
Alebo kamoš mi raz vravel o jednej jeho známosti :
- Chápeš, ja som to vôbec nevedel a ona mi po dvoch rokoch napísala, že ma milovala. , - povedal mi o svojej známosti s ktorou mal len kamarátsky vzťah.
- Zmenilo by sa niečo ak by ti to povedala v ten čas, keď si s ňou bol intenzívnom kontakte?
- Mohli sme byť spolu, ja som ju tiež miloval.
XXx
Možno teraz sedíte pri rieke, cítite sa otupne, hneváte sa na celý svet, lenže práve v tejto chvíli na Vás niekto intenzívne myslí a chcel by Vás vidieť.
Alebo Vás povýšili, vy hrdo kráčate po ulici a niekto celkom konkrétny by Vám najradšej vyškrabal oči.
Otázkou však ostáva, cítime my ľudia ľudovitý, takéto mysliace vibrácie??
Môžeme našimi predstavami zabrániť niekomu, aby si nesiahol na život?
Môžeme našimi predstavami zabrániť tomu, aby si niekto nenašiel inú lásku?
Môžeme niekoho uchrániť od zlého?
Možno práve z myšlienok v iných hlavách máme zvláštne pocity šťastia, či úzkosti. Možno keď nám niekto praje len to dobré tak i my sa cítime dobre a naopak..
XXX
Takto to funguje so stretnutiami.
Raz sa s niekým stretnete a on si Vás odnesie v hlave, je jedno na ako dlho. Už Vás má niekde zakódovaného a môže sa si s Vami robiť, čo chce. Môže Vás objímať, môže na Vás kričať, môže sa s Vami rozprávať o veciach, ktoré by Vám nikdy nepovedal, môže sa s Vami zabávať alebo Vás môže raniť..
Aké jednoduché..
Pravdou však je, že nikdy nevieme, čo s nami robia iní ľudia v hlavách. Asi je to aj dobré a možno niekedy aj nie..
