Pozerali sme na nebo,pripíjali si na Nový rok a na nové začiatky. Potom sme vyťukávali čísla blízkym a čakali, že sa ozvú tí vzdialenejší.Otáčali sme sa za koncami, o ktorých sme bezvýhradne tvrdili, že su konečné a tvárili sme sa, že ignorujeme ako nám ľudia naokolo počas roka vravia, že každý začiatok nás zachráni pred každým koncom.
Tak ako sa ľudia zachraňujú pre ľuďmi.
A zrazu prišiel začiatok. A konce ostali..
XXX
V. mi pred rokom vravela, že je milenka.Povedala to hrdo a s hlbokým nadýchom.
Počúvala som ju ďalej a ona začala plakať.
- Prečo plačeš?
- Lebo milenka má v slove LEN. Nikdy preňho nebudem nič viac.
Bola vtedy noc a my sme sa veľmi opili. V. celý večer potužená alkoholom hovorila, že už je koniec. Raz a navždy. A potom prišlo ráno, odvaha sa ukryla do nevypovedaných slov a mlčania. Ráno začal nový deň a nová nádej, že sa raz všetko zmení, ak ľudia začnú veriť dobrým koncom, ktoré už vraj neexistujú.
XXX
Sľubila som si nesľubovať, že tento rok bude lepší a úspešnejší, že v ňom stretnem niečo, čo už ostane. Tohto roku som sľuby vymenila za prianie. A tak si prajem, že neprestanem veriť na zázraky a maličkosti. Že budem veriť na dobro ľudí. Že i keď mi všetci budú tvrdiť, že sa to nedá, tak len pokrútim hlavou a poviem, že sa dá. Že si navždy uchránim sny a neprestanem veriť na lásku. Že budem veriť vo vlastnú silu a odvahu a najmä, že i keď život občas vyzerá ako veľký labyrint, nikdy neprestanem veriť, že sa z labyrintu nedá nikdy dostať.
Dá. Je to len na nás!!
