- Keď to je to pravé, tak nič lepšie hľadať nemusíš, - vravela mi. - Lenže ako mám vedieť, že je práve to - to pravé? Mne sa totiž stáva, že ja zistím, že to bolo pravé až keď sa to preňho stane už ľavým.- To poznáš, to pravé ostane navždy pravým.Stáva sa, že sedím oproti človeku, ktorého by som mohla pochopiť. Mohla by som uveriť,že je jednoduchý, keby som mu vyzliekla kabát mojej iluzívnej predstavy o ňom. Žiadne otázniky bez bodiek, len pokoj a harmónia. Bojím sa však, že ak by som ho začala chápať, už nikdy by pre mňa nebol zaujímavý. Sú také lásky, na ktoré nezabudneme. Väčšinou za tie pravé pokladáme tie, ktoré kvôli zlému časovému načasovaniu, konštalácii hviezd alebo z obyčajného prostého dôvodu nevyšli. Ostanú niekde pod kožou s drobnými omrvinkami otáznikov, ktoré sa vynoria vo chvíli keď za oknom zakvitne melanchólia. V hlave sa nám premieta, čo všetko mohlo byť keby bolo inak, ale bolo by hlúpe tlačiť na pílu, keď osud zariadi všetko tak ako má. Príliš veľa ľudí verí na znamenia. Karma,Vesmír, Osud. To všetko sme ochotní a schopní menovať, ak sa nám niekto do života vracia. Jednoducho sú také lásky, ktoré možno pravými nikdy ani neboli, len si ich mimochodom chceme v živote udržať..
