Rok sa prelomil do druhej polovičky roka. Toho, v ktorom máme pochopiť seba, nájsť iné hodnoty, šťastie a čo ja viem čo ešte. Tak vravia motivačné knihy a ľudia v kostýmoch na prednáškach, o tom ako zmeniť svoj život. A tak od januára počet ľudí, ktorí chcú čokoľvek zmeniť vo svojom živote rapídne stúpol. Neviem čím to je, možno naozaj týmto rokom prechádza nejaká zvláštna vlna, ktorá sa dostáva do našich životov alebo len logicky chceme byť v kurze ( lebo je to teraz moderné meniť si život na počkanie. Chápeš, nie? ).
XXX
Možno je to tým letom a modrým nebom nad hlavami, že si viac ako inokedy všímam ľudské tváre. Prázdne alebo plné od túžieb a snoch, pevne zamknuté a zahodené do úschovne na lepšie časy.
Stretla som jednu známu, silno držala igelitku s čerstvými rožkami a spýtala sa ma, či sa nebojím tej ekonomickej krízy lebo ju práve vyhodil z práce.
- Nikdy som nad tým nepremýšľala, vravela som.
- Ja vôbec neviem, čo budem robiť.
- Vždy existuje nejaké riešenie - vravela som optimisticky.
- Bojím sa ako ďalej bude vyzerať môj život. Chápeš, nie?
D. si zobral hypotéku a požiadal svoju mesiac chodiacu frajerku o ruku. Hovoril mi to v nákupnom centre a ja som dychtivo naň pozerala a hľadala toho D. ktorého som poznala. Vetroplacha, ktorý nechcel záväzky, vierohodne trtvrdiaceho, že sa ženiť nikdy nebude.
- To myslíš vážne D.?
- Áno, myslím to vážne. Ja už nechcem takto žiť.
- Ako takto D.?
- Nechcem byť už sám Saši. To je najväčšia kravina. Chápeš, nie?
XXX
Myslím, že ľudia sa mýlia.
Myslím, že i média mýlia.
Myslím, že nás nezabíja uponáhľaná doba, peniaze a papierové srdcia.
Tie sú len dôsledkom niečoho iného.
Sú dôsledkom našich strachov.
Pred pár dňami som v dave s veľkým množstvom ľudí tancovala na akési kmeňové tance. V hlave prázdno a v duši len jedna veľká energia.
A vtedy ma napadlo, že verím na zázraky i keď som rovnako vystrašená ako vy.
Len sa toho svojho strachu chcem navždy zbaviť.
Nechcem mať totiž papierové srdce..
