Nechcela som tomu veriť. Vianoce a spomínanie? Ha, no načo to je dobré. Lenže tak ako plnou rýchlosťou sa blížime ku koncu roku, tak plnou rýchlosťou začíname spomínať.
Na lásky.
Na priateľstvá.
Na momenty, pri ktorých sme boli šťastný.
Na ľudí, ktorí už z nejakých pragmatických dôvodov v našich životoch nie su.
XXX
Prednedávnom som sa rozprávala s kamoškou, ktorá nežije na Slovensku. Odišla keď mala tesne pred dvadsiatkou, kvôli rozchodu s vtedajším frajerom. Zobrala si pár vecí a bez znalosti jazyka začala budovať nový život. Dnes má priateľa, žije s ním, prechádzajú levelom budovania budúcnosti, má skvelú prácu a zdala sa mi byť šťastná. Sedeli sme v meste, pili sme bylinkový čaj, rozprávali o práci, o živote a okolo nás zrazu prešie jej ex frajer, vymenili si hlbšie pohľad, úsmev, pozdrav a pár nezainteresovaných informácií. Vedela som, že ju to nejak rozložilo a tak keď odišiel sa ma spýtala :
- A Mišo má teraz niekoho?
- Ani neviem, málo čo ho vidím.
- Aha, - vravela. Chvíľu mlčala, zamyslene si miešala lyžičkou, vedela som, že nad ním premýšľa a tak mi povedala.
- Porovnávam ho s Kubom.
- Je to päť rokov, - vravela som.
- Ja viem, ale i tak.. myslíš, že ho môžem mať ešte rada?
- Ja neviem.
- Ale to sa nedá milovať dvoch mužov, asi mi len šibe, - hovorila.
- Spomínaš, to je normálne. .- vravela som.
- Stále ma bude zaujímať.
- Tomu rozumiem.
Pozrela na mňa vážne, zapálila si cigaretu a keď vyfukovala povedala mi takmer potichu :
- Otázka však znie, či ho zaujímam ešte ja.
XXX
M. mi volal a pýtal sa ako sa mám.
- Dobre M, dobre., - vravela som začudovane. Lebo M. mi nikdy nevolá.
- Sľubuješ?
- Áno, sľubujem. Dlho sme sa nevideli, zabudol si na mňa?
- Vieš, ja vždy ku koncu roka chcem dobehnúť to, čo som nestihol za rok, viem, že som hrozný.
Zasmiala som sa.
- Vieš, že sa nehnevám.
- Viem. Neprídem domov na Vianoce. , -vravel.
- Nie?
- Nie a vlastne som ti chcel povedať, že prídem až o rok.
- O rok?
- No, mám dobrú prácu a neoplatí sa mi to.
- To som rada M. Teším sa s tebou.
- I ja sa teším s tebou. Vieš, čítam ťa.
- Ty? Neverím, - smiala som sa lebo M. číta len návody na použitie pri príprave polotovarov.
- Naozaj ťa čítam.
- To som rada.
-Tak už budem končiť, vieš tie medzinárodne hovory.
- Dobre M. som rada, že si zavolal. Drž sa mi.
- Ja som rád Saši., Len som ti chcel povedať, že ma mrzí, že sa tak málo ozývam.
XXX
Lenže.
Nemáte niekedy pocit, že žijeme viac v minulosti ako v prítomnosti?
Nemáte pocit, že analyzujeme vzťahy, ktoré krachli, priateľstvá pri ktorých sme sa jeden druhému odsudzili a život prežívame len spomínaním?
Neviem prečo je to pravidlom.
A možno je to naozaj tým obdobím.
Že nás ( chtiac - nechtiac ) ovplyvňuje a my zvažujeme a chceme dohnať to, čo sme za rok/y nestihli.
Zvláštne, že sa potom čudujeme , ak nám niekto povie, že je neskoro.
PHOTO : Deviantart.com
