Moja známa žila s jedným chlapom v spoločnej domácnosti. V tehlovom byte s pieckou, dreveným stolom a bielou kuchynskou linkou, si plánovali spoločnú budúcnosť. On každý deň chodieval robiť dlažby, búrať steny a robil všetky murárske práce. Bral nadčasy, pracoval od rána do večera, aby jej raz mohol postaviť dom, po ktorom ona stále túžila.
Ona robila nechty bohatým paničkám. Počúvala o svete drahých kabeliek, dovoleniek, domov a áut, tak veľa, že snívala o takom svete i ona. Po čase spoznala chlapa, ktorý jej otvoril dvere, aby tam mohla, aspoň jednou nohou, vkročiť. Začala podvádzať svojho frajera a krútila sa v kolotoči milenca, práce a domácnosti. Ten iný svet sa jej zapáčil natoľko, že v jeden večer odhodlaná sedela v kuchyni a povedala svoju frajerovi, že odchádza.
No a kým sa ona šťastná radovala novému svetu, on si naložil ešte viac práce aby nepočul smutky, ktoré v sebe mal. Prešiel istý čas a z aktuálneho dokonalého muža sa vykľul chlap, ktorý ju raz za čas prefackal, vraj prevenčne. Nikdy nebol doma, flákal sa a podvádzal ju kade - tade. Z mojej známej sa stala veľmi smutná žena.
Raz mi povedala : - Vieš čo je najhoršie? Že si myslíme, že pravý chlap je ten, ktorý nikdy nezabudne na naše narodeniny, ktorý nás bude obklopovať darčekmi a bude nám neustále hovoriť, ako nás miluje. Ale naopak, chlap, ktorý nám to nehovorí, ale viac ukazuje, chlap, ktorý možno zabudne raz za čas na naše sviatky, ale teší sa z nášho úspechu. Zaujíma sa o to, čo robíme i keď možno nie je úplne príkladom dokonalého muža, pre našich rodičov, priateľov, je ten najúžasnejší.
Prikývla som. Lebo som to vedela už dávno.
XXX
Poznám pár mužov, ktorí sú skvelí. Takí, ktorí o tom ani nevedia, ba naopak, možno si o sebe myslia pravý opak. A taktiež poznám chlapov, ktorí sa ma všemožne chcú presvedčiť, že sú dokonalí a ja im to už nikdy nechcem uveriť.
Častokrát hovoríme o chlapoch, že sú rovnakí a že tí praví neexistujú. Väčšinou vtedy keď nás nejaký chlap odmietne a naše ego sa s tým nedokáže vyrovnať. Taktiež viem, že mnohé z nás chcú preskočiť éru garzóniek, lacného auta a šporenia na podlahy. A ja sa niekedy samej seba pýtam, prečo to robíme? Prečo nechceme zažiť lacné spoločné autá, malé byty, šporenie na práčku? Nie je to náhodou to, čo nás ešte viac spojí?
Lenže ja viem, že existuje pár férových chlapov, ktorí sa snažia zachovať dobre v rôznych situáciach. Tí, ktorí nás majú radi pre to aké sme, nie preto aké chceme byť. Chlapov, ktorí možno zabudnú na naše narodeniny a netušia čo je MDŽ, ale vedia kto sme my.
Tak mi už nehovorte, že praví, vymreli. !
:)
