Milena bola kaderníčka. Každodenne umývala hlavy rôznym ženám a počúvala ich príbehy.Od 23 - ky pozerala na biologické hodiny a odpočítavala si čas, ktorý ešte má. Laicky povedané - začalo jej šibať.
Keď mala 25 rokov, tak sa vydala za svojho vtipného kamaráta. Vtipný kamarát mal aj meno, ale i napriek tomu sme ho stále volali " vtipný kamarát", čo znamenalo, že pekný síce nebol, ani veľmi inteligentný, ale mal humor. A ten je predsa liekom na všetko ostatné. ( achtiesebaklamy).
Milena si ho zobrala preto lebo si myslela, že by jej to s "vtipným kamarátom" mohlo výjsť. Malo to len jednu chybu, dve, tri. Vtipný kamarát si po roku ich " súležania " ( vysvetlím neskôr ) začal so sekretárkou, ktorá mala tiež zmysel pre humor, keď si začala s mužom, ktorý patril niekomu inému. Po druhé keď na to Milena prišla vtipný kamarát jej vravel :
-Čo si čakala keď nechceš so mnou súložiť, ale len súležať !!!!
Po rozvode sa Milena rozhodla byť tak trochu lesba. Dokonca bola odhodlaná to každému povedať. Tak napríklad, sedeli sme v meste, prisadol si k nám jeden známy a pýtal sa nás ako sa máme. Milena sa nadýchla a rázne povedala :
- Mám sa výborne, som tak trochu lesbička.
Samozrejme to náramne začalo zaujímať nášho známeho a ona veselo vysvetľovala :
- Hľadám spriaznenú dušu. - vravela vtedy. A samozrejme nezabudla povedať príbeh o tom, že hlboké prepojenie duší môžeš zažiť len s rovnakou vtipnou, osamelou, atraktívnou priateľkou lebo vtipný kamaráti sú už nefunkčný. Po mesiaci prišla na definitívne poznanie, že nie je na ženy a tak i túto kapitolu života zavrhla.
Svoj nekonečný okruh blúdenia uzatvorila v okamihu keď mi raz začala hovoriť o láske. O takej bez podmienok, žiadne hladko, obratko. V jednej ruke mala fľašu od vína, v druhej cigaretu a veľmi vážne vravela :
- Vieš ja už nechcem len tak hocičo. Hocičo som už mala a aha. Ako to so mnou dopadlo? Ani lesbičkou neviem byť. Ja viem, že vo vesmíre už nie je veľa možností uloviť niekoho normálneho, ale chcem skrátka len naozajstné veci a tam láska patrí, vieš.
XXX
Miro sa zamiloval. Na tom by samozrejme nebolo nič zvláštne. No Miro sa zamiloval do baby, ktorá sa s ním opitá a absolútne neprítomná vyspala na narodeninovej oslave. Po pár dňoch keď Miro už v mysli bol v leveli : PREDSTAVÍM JU RODIČOM ho K. stopla a veľmi nahlas a jasne mu vysvetlila, že to bola jednorázová záležitosť.
Miro tomu samozrejme nechcel veriť a tak robil zúfalé činy i napriek tomu, že niekde v sebe cítil, že je to kravina.
Tak napríklad : Čakával ju pred jej domom a číhal na ňu kedy sa vráti a s kým sa vráti.
Vyvolával jej a keď nezdvíhala bombardoval ju smskami typu : Prečo nezdvíhaš?
O 10 minút : Ty sa na mňa hneváš?
O 20 minút : Urobil som niečo?
O 30 minút : Ak som niečo urobil tak mi to prosím napíš.
O 50 minút : Tak nič, zavolám ti zajtra.
A tak volal až dovtedy kým si K. nezmenila číslo a veľmi, veľmi, veľmi naňho kričala nech jej dá pokoj.
XXX
Vždy som tvrdila, že z najtrápnejších situácií sú po rokoch najlepšie príbehy. No i napriek tomu som si istá, že to vieme.
Všetci do jedného.
Cítime to, že nejdeme tou správnou cestou, že nemáme po boku správneho človeka, že silíme niečo, čo je už odsúdené na zánik.
Vieme, ktorý dotyk je ten pravý a ktorý je silený, ktorý úsmev je úprimný a ktorý len hraný. Vieme,kedy nás niekto má rád a kedy už dávno nie.
Len tomu nechcem veriť.
A tak i napriek tomu trápime svoje srdcia v hlbokej ilúzií, že možno nás len pocity mýlia.
Nerada dávam rady a ani to nechcem robiť, ale chcem Vám len povedať aby ste viac počúvali svoje vnútro. To jediné vie čo chce, pretože či chceme , či nie pocity sa oklamať nedajú .
A nezabudnite : Opravárov Vám netreba. Vy sami ste tým najväčším opravárom na svete :)
