Mám kamošku, ktorá má takú malú firmu.
Ale úspešnú !!
Pracuje v nej sama, dohliada na to, aby išlo všetko ako po masle a zarába dosť na to, aby jej ľudia závideli.
No, ale pekne po poriadku. Keď si postavila pred rokmi hlavu, že ju otvorí, mala minimálnu mzdu a hypotéku na krku.
Chodila vtedy s takým chlapíkom, ktorý bol rozvodový právnik a rád jej ukazoval, že má na to aby si mohol dovoliť žiť trošku nadštandardnejšie.
A tak mala tá moja kamoška svoju malú firmu, pár eúr na účte, ale bohatého frajera, dovolenky, byt, auto.
Problém nastal keď si začala uvedomať, že je závislá.
Na ňom, na jeho peniazoch, na určitom štandarde, ktorý si spolu za tie roky vytvorili.
Raz mi zavolala :
- Povedz mi, či mám ísť do toho.
- Do čoho? - nechápavo som sa pýtala na druhom konci Slovenska.
- Spoznala som jedného chlapíka, ktorý chce aby som preň urobila jeden projekt. Ak to výjde tak zarobím veľký balík peňazí.
- A ak to nevýjde?
- No, prídem o dosť peňazí.
- Urob čo musíš, - vravela som vtedy, uvedomujúc, že je už dávno rozhodnutá.
Projekt vyšiel, jej sa začalo dariť, zrazu bola sebestačná, nezávislá a.. A zrazu i sama.
Lebo ju samozrejme rozvodový právnik nechal.
Ona pár mesiacov smútila a potom sa obrnila do skafandera superženy. Vždy keď sme sa stretli hovorila mi o tom, že muža nechce lebo ak chlapovi ukážeš:
- že si šikovná
- dobre šoféruješ
- zarábaš viac
- nie si závislá na ňom
- dokážeš vykonať aj mužské práce a pri tom oprať a ožehliť
ťa stopercentne nechá. Vraj je to tutovka !!
No a potom som ju stretla po roku.
Stále sa jej darilo, ale už nehovorila o emancipácií ako o nejakom vynáleze ako prežiť túto dobu. Mala po boku normálneho chlapa, ktorý ju podporoval v tom čo robila bez toho, aby mu dokazovala, že je sebestačné a neviem ešte aká..
Vravela mi :
- Vieš, ja som tak šírila tú emancipáciu, že som zabudla ostať ženou..
XXX
Dlho som si myslela, že emancipácia je super trend.
Teda je to rovnosť šancí ako ukázať, že tu nie sme len preto, že musíme navariť, oprať a požehliť.
A preto som logicky chcela byť emancipovanou ženou.
Len zrazu mám akosi pocit, že sa zo žien stali preemancipované ženy, ktoré bojujú s opačným pohlavím natoľko, že strácajú byť ženami.
Takými skutočnými.
Ktoré nevedia prezuť gumy.
Nerozumejú futbalu.
Také, ktoré sa hrajú na silné a hrdé..
Dobre, dobre tak vieme prezuť gumy, aj rozumieme futbalu.. Sme predsa superženy. hahaha
A vlastne tým mužom i rozumiem prečo utekajú za takými, ktoré ukážu, že ich potrebujú...Jednoducho i muži chcú cítiť, že vieme napiecť kysnuté koláče, namiesto toho, že ich môžme kúpiť v meste :)
Ostaňme ešte ženami, takými normálnymi s ambíciami :)






