*
U babky na dedine sa hovorilo, že ak chodíš do kostola si dobrý človek. A tak ľudia stádovito chodievali do kostola aby boli dobrí ľudia.
A tak ja neveriacoverníčka, som raz stála pred zrkadlom a pýtala som sa sama seba : Prečo, ak je toľko dobrých ľudí, je na svete toľko zla?
*
Rozprávala som sa s jednym múdrym starým pánom, pýtal sa ma?
- A vy si myslíte, že ste dobrý človek?
- Nemyslím si to o sebe, - vravela som.
- Ak veríte v dobro iných ľudí, nemôžete byť zlá.
*
Viem, že sú.
A je ich veľa.
Jednoduchých dobrých ľudí, ktorí hovoria v jednoduchej chvíli veľké slová ako :
Starý pán v autobuse mi vravel : - A vy znace co to láska? ( usmiala som sa ).
- Kukajce tu, ja som so ženu 50 rokov a ona mi furt rečuje, že to je láska. Len neznam či jej mám veric.( šibalský úsmev )
Alebo sivý pán, ktorého stretávam každý piatok a hovorí mi o Bohu :
- Viete veriť , to je hovoriť Bohu to, čo by ste nikdy nahlas nevyslovili.
Moja známa keď hovorí o vzťahoch :
- Musíš veriť v lepšie dni. Lebo kto iný v ne ešte môže veriť ak nie ty?
*
Neviem či som dobrý človek.
Neviem, či ty, ty a ty si dobrý človek.
Viem však, že by sme sa mali snažiť byť dobrým človekom..
Lebo ak veríme v dobro iných ľudí, mali by sme veriť i v to naše..
Buďte k sebe dobrí..
