Keď v živote niekoho stratíte, všetky veci ohľadom Boha, neba a pekla začnete vnímať inak. I keď ste celý život boli pohanom, stane sa z Vás na chvíľu kresťan i hinduista. Stane sa z Vás človek, ktorý sa hnevá na Boha , potom v neho neverí, neskôr začne veriť a následne si povie, že nemáme len jeden život, ale tisíce ďalších v ktorých sa všetci stretneme.
Je jedno či sa náboženstvá odporujú, je jedno čo skutočne existuje. Keď sa človek topí, vždy hľadá slamku, aby uveril, že smrť nie je definitívna.
V také dni, ako zajtra, sú ľudia bližšie k tomu, z čoho majú najväčší strach. Viac premýšľajú o krehkosti života, viac spomínajú na tých, ktorí nie sú a možno sa prichytia pri tom, ako veľmi si vážia život. Možno preto mám rada dušičky, možno kvôli tichu, ktoré v sebe máme. Možno kvôli spomienkam, ktoré ožívajú viac než inokedy a ešte možno kvôli plameňu, ktorý mi vždy pripomína Teba.
Pred pár mesiacmi sa mi začali objavovať srdiečka, nachádzala som ich všade, v mlákach, ktoré mali takýto tvar, v listoch, v paradajkách. V bežných veciach, ktoré používame. Nepripisovala som tomu žiadnu váhu, ale potom ,neskôr, som našla pri Tvojom hrobe veľký kameň. Bol v tvare srdiečka. Mám ho doma, pevne ukrytý.
Viete ja ani len netuším, či existuje nejaké potom.
Či existuje svet, ktorý niekto spravuje a tam všetci, ktorí odišli, žijú. V radosti a starosti.
Ale viete čo?
Vo chvíli keď som našla ten kameň ma napadlo, že mi niekto, celkom konkrétny, chce poslať veľa lásky..Aby som nezabudla v tomto chladnom svete milovať.
Prajem Vám aby ste sa zajtra ponorili do seba viac než inokedy.
Aby ste sa ponorili do ľudí, na ktorých spomínate.
Zaslúžia si to, možno sú niektorí Vašimi strážnymi anjelmi.:)
