Po zime prišla jar ( konečne, vravím si ).Nikdy som si nemyslela, že jar je každý rok rovnaká. Vyberáme kolieskové korčule, ideme si zabehať, chodíme na zumbu ( lebo leto sa blíži ) a slintáme keď idem okolo cukrárne a vidíme mega veterník. " Ženy v dnešnej dobe len pijú a fajčia, to za to muži dbajú o svojho športového ducha " - vravel mi V. Kývla som rukou a pomyslela som si, že to vraví len preto, že je muž. Chalani z telovýchovy opäť okupujú lavičky pred školou, tískajú sa k sebe blízko ( vraj na znak priateľstva )a pod slnečnými okuliarmi pozorujú pegečkárky. To všetko so sloganom JAR JE TU, VRSTVY SA ZHADZUJÚ ! Pár ľudí v mojej blízkosti opäť raz hľadá šťastie, niektorí ho našli a pri tom majú pocit, že niečo stratili. " Niekedy o niečo bojuješ, zrazu to pri tebe sedí a mala by si byť šťastná, ale ty sa pristihneš pri tom, že si vyprahnutá "Všetko má dnes jarnú vôňu, takú škoricovú - úžasne hrejivú a posilňujúcu, ale pri tom ľudia majú znova tie isté fóbie a úzkosti,chcú odpúšťať a mať odpustené. Stavajú si zo snov chrumkavé koláče a čakajú, že ich niekto zachráni. Pozerám do zrkadla a vravím si " je čas sa prijať ". " Dnes som možno niekomu zmenila život ja, včera možno niekto zmenil mne. " - kašľať na to. Dôležité je, že sme sa vôbec stretli...
