XXX
- Dobré ráno, - pozdravila som sa usmiato v potravinách.
- Dobré, - odpovedala mi ufrflato predavačka.
- Prosím Vás máte olivy lebo ich neviem nikde nájsť, - spýtala som sa po pár minútach, keď som viedla boj v hľadaní olív.
- Neviem, - odpovedala podráždene.
- Aha a neviete mi poradiť kto to bude vedieť?
- Slečinka, vy si naozaj myslíte, že ja nemám čo robiť len hľadať vaše olivy?????!!
- Pracujete tu, tak by ste to mohli vedieť, - vravela som.
- Robte vy za 300 eur na mesiac a potom odpovedajte na hlúpe otázky ľudí.
Nič som na to nepovedala lebo čo so mala? A moja otázka sa mi naozaj nezdala hlúpa :)
Skazila mi deň, naozaj celý, do detailov. Utekala som do práce a potom som sa kamaráta spýtala :
- Prečo sú ľudia večne nespokojní?
- S čím?
- So životom, chcú všetko naraz a hneď. Chcú byť bohatí bez toho aby sa o to pričinili, chcú byť milovaní bez toho do vzťahu oni niečo dávali a neustále sa ohŕňajú tým, že im šťastie nepraje.
- Vieš Saši, je taká doba. Neustále krúžime v kruhu a hľadáme ľahšie cesty, sme lenivejší a negatívnejší a preto asi nikdy nikto nebude šťastný.
XXX
Ja viem, že žijeme v dobe keď sa ľudia ohŕňajú tým, že nemajú peniaze. Pretože je kríza, pretože je málo práce, atď..
Lenže podľa mňa sú to blbosti.
Naozaj.
Ak si niekto chce nájsť prácu, tak si nájde, aj keby mal kydať hnoj.
Ide len o to, kto v dnešnej dobe chce kydať hnoj? :)
Nejdem mudrovať, naozaj. I ja momentálne patrím k tým, ktorí majú viac prác. Ale úprimne, nie je to vidinou peňazí, ale skôr skúsenosťami a tým, že mám rada keď sa cítim potrebná.
XXX
Stretla som sa s jednou známou, ktorá roky žije mimo SR. Na to aký ma vek uvedený v občianskom preukaze, je nadmieru finančne zabezpečená. A nie je to tým, že si našla frajera, ktorý je bohatý, ale preto, že makala. Sedeli sme u nej doma,uvarila mi čaj a tak som sa jej spýtala :
- Chceš sa vrátiť ešte niekedy domov?
- Nie, vôbec. Nechem sa vrátiť kvôli ľuďom.
- Kvôli ľuďom?
- Veď tu každý len frfle a nadáva.
- Slovenská mentalita, - usmiala som sa.
- Vieš, keby si sa spýtala ľudí na Slovensku, či sú šťastní, nevedeli by čo odpovedať.
A tak som sa niektorých spýtala či sú šťastní, s tým čo robia, s tým aký sú, s tým s kým sú.
Väčšina odpovedala, že nevedia, niektorí mlčali, a drobná omrvinka vravela, že veľmi.
Tak si vravím, že šťastie a všetko s tým spojené je len na nás.
Formulky: že máme skazený život a smola sa nám lepí na päty, sú len hlúpe myšlienky slabochov.
Ak chce človek niečo dosiahnuť, môže. Každý na rovnaký šancu, ide už len o to nebyť pohodlní a pracovať.
Pilne.
Odhodlane.
S vierou.
Tak sa nedajte odradiť a zapálte si trošku svetla do vašich životov !
PS: asi sa vrátim povedať to tej predavačke :)
Photo : deviantart.com
