Dlho, predlho som to nevidela.
Jednoducho som stretávala ľudí, oni stretávali mňa a nejaké hlboké zamyslenia prečo, prečo, prečo, som si nedávala.
Lenže potom sa to zmenilo a dnes na svet pozerám z iného uhla pohľadu.
A poviem Vám aj prečo.
Niekedy minulého roku v lete, sme sedeli s kamarátkou na balkóne, pozerali na hviezdy a premýšľali nad tým prečo sme spoznali ľudí,ktorí nám ublížili. Hnevali sme sa, nerozumeli sme ako nám niekto môže šarapatiť v hlave, srdci, bez toho aby sme pociťovali ľútosť. Ešte vtedy som nerozumela tomu, že každému človeku, ktorého v živote stretneme by sme mali byť vďační.
Pravda je taká, že v živote máte okolo seba takých ľudí,akých si podvedomím priťahujeme. Ak celé dni hundrete, tak priťahujete ľudí, ktorí budú hundrať s vami. Ak máte pozitívny prístup k životu, tak budete priťahovať ľudí, ktorí budú chcieť kresliť svet s vami. To,čo dávate sa vám dvojnásobne vráti späť, možno nie hneď, ale raz určite.
xxx
Jeden môj kamarát bol po rozchode. Frajerka ho podviedla, zbalila si veci a v úplnom tichu odišla. On pol roka pil, nadával, nežil a potom raz vstal, povedal si dosť, odišiel do Ameriky,začal podnikať a darilo sa mu.Dlho nevedel ako žije, či sa jej darí, ako sa má, až raz keď sme sedeli v kine sme ju stretli. Sedela o tri rady pred nami, muchlovala sa so svojim novým frajerom a tak mi ten môj kamarát úplne pokojne povedal.
- Ja som jej vlastne vďačný. Ak by som s ňou bol, nikdy by som nemal to čo mám teraz.
XXX
Ide o to, že by sme si mali všímať ľudí, ktorých stretávame.
Sú to malé znamenia, ktoré nám pomôžu nájsť ten správny smer.
A najmä by sme nemali nadávať, ale ďakovať :
Za všetkých ľudí, ktorí nám do života prichádzajú.
Za všetkých, ktorí nám do života veľa dávajú.
Za tých, ktorí nám chtiac - nechtiac menia život.
Za tých, ktorí nám chtiac - nechtiac ublížili.
Lebo i vďaka nim možno práve teraz robíme niečo, čo by sme bez nich nikdy nerobili..
