Do mesta prišli kolotoče, cukrová vata a balóny. Išla som pozdĺž ulice a malému chlapcovi jeden odletel, smutne naňho hľadel a tak vravel : - Mami, balónik sa už nevláti? Mama ho pohladkala po pleci a sľúbila mu, že sa vráti.Tak to chodí i s láskami. Sľubujeme si, že sa vrátia city, láska, ľudia, ktorí už dávno nemajú s nami nič spoločné. Niekedy jednoducho musíme povedať " sorry, strácam seba kvôli tebe " a ísť bosými nohami za niekým iným Za niekým kto za to stojí.
K. sa rozišla s I.
I. kričal, že je sviňa a že jej to neopustí. Nad záchodovou misou som jej podávala vreckocku a ona mi vravela.
- Nechcela som aby to dopadlo takto.
- To človek neplánuje, vravela som.
Ľudia po rozchode vedia rýchlo zabudnúť na všetky pekné chvíľe a zliepajú si svoje pošliapané ego tým, že osočujú človeka, ktorého milujú. Nadávajú, kričia, hnevajú sa a najlepšie na tom je, že so sebou stiahnu všetkých svojich priateľov. Lebo tí sú ako pevný múr o ktorého sa opierajú. ( je pekné mať múr )
I to sa v živote stáva.
Pekne dookola, s hlasným tichom alebo s prekričanými výčitkami. Ale tak ako vieme rýchlo niekomu svoju dušu odovzdať, tak ju vieme vrátiť i na svoje miesto. Horšie je, že to už až tak rýchle nie je...
Ležali sme vedľa seba a vravel si, že sa nezmeníš. Zmeny sa nedejú každý deň ani tie vzťahové, nie to ešte ľudské.
Smiešne je, že som to ani nechcela..
Venujem Lu..( aj keď to malo byť o niečom inom ) :)
photo - deviantart.com
