Sedeli by sme pri Toryse, stromy by sa hýbali do rytmu vetra a my by sme hovorili o drevených dverách a vysokých stropoch, ktoré tak milujem.Bolo by to jednoduché, žiadne veľké únavné story len čistá karma. Intrigy a " dvojjazyčnosť " by sme utopili v pohári od vína a už by neboli žiadne otázky na ktoré človek aj tak nikdy nenájde tú " správnu " odpoveď. ( Lebo, ktorá je tá správna? )Ležala by som na posteli nevnímajúc realitu ( ako vždy keď mi je skvele ). Pila kávu, pozorovala svet ten, čo je za oknom a tvorila si ten vlastný z pexesových kariet, ktoré ostali pohádzané na stole.Nerobili by sme prehnané závery, analýzy vlastných duší zašpinené od sadzí, nerobili by sme nič, čo by neskôr bolelo. Veľké zbytočné slová by sme vymenili za dotyky ( Lebo tie sú bližšie ku srdcu )Pouličný predavač novín by mi vravel " choď rovno a nezastavuj sa, tam ťa čaká šťastie ". A ja by som šla vystretá a odhodlaná.. ( I keď by som vedela, že šťastná predsa som, tak?) ).Uverila by som, že niekde tam za vysokým domom je niečo iné čo je osudové, žiadna povrchnosť, len silné vesmírne sily..( Lebo v Secret sa to tak píše )To sme my...Uháňame sa za niečím, čo naše nikdy nebolo, nieto aby to naše bolo teraz..A prijímame rozhodnutia..Zväčša každý deň...Zväčša "zásadné"..Bez uvedomenia si, že nejde o dosiahnutie, ide o cestu..Počas jej zdolávania je totiž veľa vecí krajších, než v samotnom cieli..
