reklama

A kde máš srdce Kika ? ( 3.kapitola )

D - Duša Oproti gymplu do ktorého som chodila, mal ujo Vinco vinárstvo. Ujo Vinco bol veľmi múdry, keď ho tam otvoril. Bol to biznisman.Vždy v piatok, na oslavu začiatka víkendu, sme si chodievali kupovať krabičkové víno a počúvali sme rady uja Vincenta

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Vravieval nám veľmi vážne : „Mládež, veď vy uvidíte keď príde ten koniec sveta, veď vy uvidíte. Ani vlastná mater Vám nepomôže“.

Veľmi pekné časy to boli, za jeden večer sme dokázali spoznať toľko nových ľudí, ktorých sme si na ďalší deň nepamätali. Haha

No, ale pravda je, že mi to prišlo také úprimné a prirodzené. Žiaden faceblala, žiadne siete, len prostý osobný kontakt.

Tým som chcela povedať, že som bola od kedy si pamätám, skromná. Nepoznala som bohatstvo, teda také, ktoré sa počíta na autá, byty a kabelky od LUJSA VAJTONA. Ale nepoznala som ani takých mužov, ktorí menili drahé autá a milenky. Teda iba Igiho. Bol to môj spolužiak z gympla, ktorý ako prvý priniesol mobil do našej triedy. Jasné, že nebol jeho, ukradol ho otcovi v noci z nočného stolíka a ráno keď otvoril dvere do našej triedy, s mobilom priloženým k uchu, sme všetci nemo naňho ostali pozerať. Premával sa po triede a veľmi vážne si akože vybavoval biznis, :

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Jasné Bojo, jasné. Všetko vybavím, všetko zohnám. Ty sa len staraj o peniaze „ - potom si sadol na okraj lavice, chalani nemo žiarlili lebo netušili ako obchodovať v prváku na strednej a dievčatá ho považovali za Boha lebo mal mooobil a ešte je aj podnikateľ. HA.

Strašne sme mu to všetci zhltli, až kým mu v tej chvíli keď hovoril do telefónu, ten telefón nezazvonil.

Zvonil mu ring ring a on to ani nevedel dvihnúť, červený pozeral na ten telefón, stláčal všetky tlačidlá a nič.

Tak som mu ho zobrala, niečo som stisla a priložila som si ten telefón k uchu. Bol to je ho otec, ktorý spustil:

„Ty si si ako dovolil ukradnúť mi mobil. Si ma neželaj keď prídeš domov, ťa zmastím jak hada. “, - veľmi kričal, tak som si ho vypočula a v návale hnevu otec zložil. Igi na mňa nemo pozeral pohľadom : nič nehovor lebo mi skazíš reputáciu. A tak som sa nadýchla a hovorím : „Bojo volal, že ma niečo s mobilom, signál či čo. „

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jasné, že sa nikto nezamýšľal nad tým, čo ma zvonenie so signálom a Igi mi bol vďačný. Igi chcel byť vždy veľmi bohatý. Na celé prázdniny odišiel do Ameriky, vraj tam robil všetko. No, nechcite si predstaviť, čo som si po tým všetkým predstavila, haha. V tretiaku na prvý deň zaparkoval svoje čierne nablýskané fáro hneď na školský dvor. Potom ma ním vozil každé ráno do školy ako vďaku za ten mobil.

S Igim som tiež tak trochu chodila, ale nie úplne. Lebo chápete, Igi bol v prvom rade kamoš, ale on vždy tvrdil, že ma tak trochu ľúbi. Neviem ako sa to dá, tak trochu ľúbiť, ale veď dobre. On si veľmi myslel, že budem žiarliť keď si nájde niekoho iného a tak si našiel svoj susedu. Jasné, že som nežiarlila, jasné, že mi to bolo jedno, dokonca som SUSEDE opitá povedala na našej stužkovej :

SkryťVypnúť reklamu
reklama

SUSEDA, ja som taká rada, že ty a Igi tvoríte pár. Od kedy s tebou chodí, už mi ani tak často nehovorí, že ma trochu ľúbi, aj obchytkávať ma prestal. Vidíš ako to máme pekne podelené. Ty sa len oňho staraj tak ako doteraz a ja už nemusím nič. A nebuď smutná, veď časom aj city z jeho strany možno prídu „ haha.

Lenže Igi sa so mnou po tej stužkovej prestal na chvíľu rozprávať, vraj sa neviem chovať. No akokeby on vedel !

Takže aby som sa vrátila k pointe, Igi po strednej začal veľmi zarábať, mal aj nejaké firmy, so SUSEDOU sa rozišiel a už to nebol starý Igi. Len o peniazoch hovoril, o firmách, autách a ženách.. No na nervy mi išiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak po rokoch som s ním sedela, no a sedíme, rozprávame sa a on neustále melie :

„ Počuj Kika, my dvaja by sme mohli taký biznis urobiť, už by si nemusela žiť u otca. Všetko by si mala, ťažké peniaze by sme zarobili. Vidíš čo všetko mám ja? Autá mením každý pol rok, dom som postavil, žien mám koľko chcem. Som za vodou Kikuš.“ – snažil sa ma presvedčiť. .

Tak ma napadlo, že sa ho spýtam :

„ A si šťastný Igi? „

Igi na chvíľu mlčal a tak mi vravel :

„ Všetko som dosiahol Kika, čo som chcel. Všetko mám, čo som si vysníval. Nemáš právo sa ma pýtať na toto „ – rozčúlene mi odpovedal.

No nič, asi som trafila klinec po hlavičke.

Tak ma potom napadlo, že možno príliš veľa, často znamená mať, príliš málo. Asi vydám perly múdrosti, haha

Keď som začala pracovať u Karola, začala som zarábať. Dokonca tak, že som aj niečo ušetrila. To bolo pre mňa náramne silný zážitok. Na to, že som každé ráno urobila Karolovi kávu, zorganizovala som mu stretnutia, vybavila emaily, šla na obed, potom na pokec so Zuzou, ktorá mala kanceláriu hneď vedľa mňa, opäť vybavila maily, medzitým som sa chvíľkovo usmievala a išla domov, som zarábala neprimerane veľa. Karolovou sekretárkou znamenalo byť hosteskou, animátorkou a herečkou v jednom. Chcem tým povedať, že to pre mňa samozrejme nebol žiadny problém. Deň som musela začínať úsmevom lebo Karol bol na to veľmi háklivý.

Raz ma napadlo, či nie je vadný keď sa chce stále len usmievať. Karol bol gay, aspoň sa o tom hovorilo.

Bola streda, sedela som za svojím stolom na ktorom boli samé potrebné veci. Papiere, časopisy a kalendár kde sa mal poznačené plodné a neplodné dni. HAHA

Lúštila som práve krížovku lebo som predsa Kika a Kika všetko zvládne v predstihu. Tak si teda lúštim tú krížovku, premýšľam nad chemickou značkou vody. Nikdy som nechápala načo má voda chemickú značku.

To mi niekto chce povedať, že niekde v laborátóriu, tí chemici hovoria dolej tam H2O? A čo oni sú štvorpercentní?

Voda, vodou ostane ! Amen !

Tak dumem nad tou značkou, vôbec si nevšimnem Karola, ktorý nadomnou stojí a veľmi vážne povie :

„H20 Kristína. Dúfam, že si robíte srandu“

„ Jasné, že si robím, len vás skúšam „ – poviem a myslím si : Keby si ty len vedel haha

„ Čo robíte dnes večer? „

„ Idem do posilovne, „ – poviem.

„ Vy chodíte do posilovne? „ – spýta sa mi neveriacky. To akože mi chce povedať, že som tučná? – napadne ma.

„ Áno, od dnes chodím „ – poviem.

„ Čo keby ste začali chodiť až od zajtra? „

„ To úplne zmení moje plány „ – poviem. Karol nechápavo na mňa pozrie a zdvihne obočie. On stále zdvíha to obočie, neviem či s ním niečo nemá. Predsa som si vyrátala, že ak budem do Vianoc chodiť každý deň do posilovne schudnem 5 kíl, čo znamená, že ak nepôjdem jeden deň do posilovne schudnem len 4, 85 kíl. A to nesplní moje plány, ktoré som si dala.

„ Len som myslel, či niekam neskočíme „

„ Viete ja mám zásady. „

„ Prosím? „

„ Ja viem, že zarábam dosť na to, že nerobím toho veľa. Ale pracovať večer? To predsa nemám v zmluve“ , - poviem nahlas s vážnosťou v hlase.

Karol sa usmeje.

Nerozumiem prečo sa usmieva v tak vážnej situácií.

„ Myslel som, či niekam neskočíme súkromne. Mimo pracovnej doby „

No skoro som odpadla.

On chce ísť so mnou určite von preto, že má problémy s tým svojim priateľom.

A toto sa mi deje celý život.

Každý ma len potrebuje.

Každý sa potrebuje vyrozprávať, no nič. Je to môj šéf, musím ho vypočuť.

„ Tak dobre o koľkej? „

„ Prídem pre Vás o ôsmej? „ – spýta sa ma.

Prikývnem.

O ôsmej šéf Karol ma už čaká pred vchodom. Otec Doga sa na mňa sa len usmieva, keď sa pozerám do zrkadla a hovorí :

„Kristínka, kam ideš? „

„ Na večeru“

„ Ty máš rande?“

„ Ježiši otec ja predsa nechodím s gaymi „

„ On je gay?“

„ Hej“

„ A kto je on? „

„ No môj šéf“

Otec len prikývne akože chápe a ja utekám výťahom dole.

Karol je nejaký nervózny, v aute mi hovorí, kam by som chcela ísť aké mám predstavy o dnešnom večeri.

„ Akože aké? Veď normálne „ – vravím mu. Tak teda Karol vyberá reštauráciu, takú noblesnú. Pozerám do toho jedálneho lístka, samé slimáky a kraby. A čo ja som Japonka, či čo?

No nič, vyberám si kuracie a pozerám na šéfa kedy začne teda hovoriť o svojich problémoch, ale on nič, neustále sa ma pýta, čo mám rada, aké mám záľuby, smeje sa, veď som vtipná. A tak si vravím, spýtam sa ho to na rovinu.

„ Chcete sa vyrozprávať, však? „

„ Prosím? „ – spýta sa ma ešte raz. Ja fakt nemám rada keď sa niekto opakuje.

„ Na tom predsa nič nie je zlé, nikto vás nebude odsudzovať. „

„ Odsudzovať za čo? „ – pýta sa ma nechápavo ako keby som to ja mala vedieť.

„ No veď viete, za to „

„ Aha za to, - vraví mi, ale takmer nepochopiteľne na mňa pozerá.

„ A vy to odkiaľ viete? „ – spýta sa ma.

„ Vravela mi to a všimla som si to aj ja „

„ Vidno to? „

„ No viete, som všímavá, ale je to normálne „

„ Myslíte? „

„ Ako môj otec hovorí, v dnešnej dobe je všetko možné „

No Karol sa napokon zmení tému, pýta sa ma na otca a na moju prácu. O pár hodín stojíme pred vchodom a ďakuje mi za krásny večer.

Používa slová ako : ste zvláštna a vtipná.

No nič, radšej mlčím a píšem správu Zuze, že je to tutovka, že je na chlapov.

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu