Celý život som v mojom okolí pozorovala ľudí, ktorí čelili s problémami. Životnými, vzťahovými, pracovnými. S problémami, ktoré boli zdanlivo malé, ale i naopak veľké ako veľké balvany. Tak veľmi sa mi páčili silné hrdé ženy, ktoré prekonali veľké vzťahové problémy, zlomené srdcia a rozvody, bez plaču .Tak veľmi sa mi páčili silní muži, ktorí mali tak veľa pracovných problémov a i napriek tomu ani raz nesedeli demotivovaní na gauči a necítili sa menejcenne. Naozaj som si chvíľu myslela, že sila funguje takto. Vyrovnanosťou so zaťaťými päsťami a hlbokým nádychom. Lenže ja som sa tak veľmi mýlila..
Kláre zomrel jej priateľ, ostala sama s dieťaťom, viedla firmu. Ráno vstávala o ôsmej a domov z práce sa vracala o ôsmej večer. Nikdy o sebe nehovorila, že je silná a ľudia to o nej tiež netvrdili. Nehovorila o tom čo prekonala lebo ešte stále nič neprekonala. Bojovala každý deň. Keď sme sa raz za čas stretli, posadila sa oproti mne, dala si víno a rozplakala sa. A viete čo som pochopila? Že je to tá najväčšia bojovníčka na svete.
Vždy som si myslela, že to funguje naopak. Lenže dnes už viem, že silní ľudia sú tí, ktorí si uvedomujú svoje pocity, ktorí plačú keď to potrebujú, tisíckrát sa vzdajú aby opäť začali znova. Takí, ktorí milionkrát odídu, aby sa raz mohli vrátiť. Riskujú i keď nemajú poňatia ako to dopadne. Počúvajú seba, spoznávajú sa a keď sa ich niekto spýta či sú smutní, nepovedia, že nie. Ale so sklopenými očami priznajú, že veľmi.
A Vám venujem tento článok.
Ste mojou inšpiráciou.
