Raz som sa rozprávala s jedným mužom, bol starší, veľmi sčítaný a pýtal sa ma :
- Si slobodná?
Kývla som hlavou.
- Si slobodná? - opakoval svoju otázku.
- Prečo sa ma to pýtaš ešte raz? - vravela som.
- Pretože si mi neodpovedala., - usmial sa.
V tej chvíli som pochopila, že to myslí celkom inak.
Ak sa ľudí spýtate či sú slobodní, prvé čo ich napadne a čo ich spája so slobodou je to, či sú v nejakom vzťahu.
Ak im položíte ešte raz túto otázku a spätne ju pochopia, nebudú vedieť odpovedať.
Problém je v tom, že ľudia nevedia čo je sloboda.
Dokonalá, čistá sloboda, ktorú dostávame do vienka spolu so životom, cumlíkom a dupačkami.
Nevinná bytosť zabalená v perinke, ktorá je čistá ako ľalia. Nemá žiadne nároky, netúži po láske, sláve, po moci, po peniazoch.
Nie je ešte ovplyvnená žiadnou bytosťou, nie je namočená do spoločenských intríg, závisti a zlosti.
Môže chcieť všetko, ale nechce nič.
Pretože tá dušička, ktorá drieme v malom tele, neotesaná a čistá bude za chvíľu namočená do sveta v ktorom žijeme my.
Do sveta v ktorom sa musíme podriadovať pravidlám vlády, na ktorú nadávame, vo svete v ktorej musíme dennodenné chodiť do práce aby sme prežili, vo svete, v ktorom ľudia omieľajú slobodu, ale nič o nej nevedia.
Poviem Vám pravdu..
Ani ja o nej neviem nič.
Pretože som presne taká ako vy.
Zabalená do sveta, po ktorom kráčajú chaotické ľudké bytosti strácajúce svoje duše.
XXX
Dnes, na zelenej tráve na ktorú hrialo takmer letné slnko, som premýšľala, čo je zmyslom života.
A potom ma to napadlo.
Zmyslom života je nájsť slobodu.
Skutočnú, pravú, takú, ktorá nebude ničím a nikým podriadená.
Budú to prosté krídla, bez technickým vymožeností niekam v prírode.
Bude to let nad hniezdom, ktoré bude Vašim domovom.
Neviem čo sa stane koncom roka 2012.
Neviem,či naša Zem zanikne alebo prejde len zmenou.
Viem však, že namiesto intríg, ohovárania, ľudskej závisti, vojen a zlosti, by sme sa v prvom rade mali pozrieť do svojho vnútra.
Začnite v sebe hľadať slobodného človeka...
Prajem Vám i sebe aby sme sa učili byť slobodnými.
