reklama

Neutop sa 10. časť ( Necúvaj, lebo ťa chytím )

Niekedy ľudia musia spadnúť na dno, aby dostali odvahu sa z neho vyhrabať. Aby sa nadýchli a mohli svedomito pracovať na novom, lepšom živote. Všetci si ho totiž tvoríme samy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Martina prepustili na konci januára. Tváril sa pokojne a vyrovnane. Ale nebola to len maska, bolo to v ňom. V jeho vnútri, ktoré sa očistilo od všetkých nečistôt, ktoré mu rezonovali v hlave. Veľkú úlohu v tom však mala Zuzka, sestrička na psychiatrickom oddelení, ktorá mu ukázala krajšie farby života. Nezačínal tam kde skončil, začal odznova, od základov aby si mohol pomaly po kúsku vybudovať nový život. Dni plynuli pomaly, už vôbec neboli chladné a plné výčitiek. Mame sme nevyčítali tajomstvo o Anežke, ktorá do našich životov zapadla ako puzzle a Martina sme nechali samého, aby pracoval na miestach, ktoré mu spôsobili, že stratil seba.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola som v kolotoči práce, Tobiasa a rodiny. Cez voľné víkendy sme s Tobiasom chodili na divadelné predstavenia, varili sme si nastriedačku, čítali sme si z obľúbených kníh, chodili sme behať. Občas sme zašli na spontánne výlety, hovorili sme o snoch a boli sme spolu viac než inokedy. Nepotrebovali sme iných ľudí i keď tu stále boli, stačili sme si navzájom.

Bol apríl, keď na Jane začalo byť vidno malé bruško. Sedeli sme v parku a kŕmili sme labute, Jana jedla pukance a tak mi vravela :

- Chcela som si to dať preč, ale potom som si povedala, že to malé nemôže za to aká som krava.

- Nie si krava, také veci sa stávajú, aj keď nechápem prečo nepoužívaš antikoncepciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Lebo som z nej tlustá.

- Zlatko, ale to budeš i teraz.

- Ale to budem krásne tlustá. Vlastne sa na to malé teším a Stano ma požiadal o ruku.

- Čo ťa? - pozrela som sa na ňu neveriacky.

- Fakt. Keď som mu povedala, že som tehotná vravel mi, že si ma chce zobrať. Akože normálne za ženu, - vravela pokojne.

- Nehovor mi, že si súhlasila, - vravela som s úsmevom.

- Jasné, že nie. Nikdy som si nepredstavovala, že ma niekto požiada o ruku len preto, že s ním čakám dieťa. To pre mňa nie je dôvod.

- Takže ten chlapec si kľakol pred teba a ty si mu povedala, surovo nie?

- Presne tak.

Usmiala som sa.

- Milujem ťa pre tvoju povahu. , - vravela som.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Len ma nerozciťuj som teraz taká prehnane citlivá.

Potom sme chvíľu mlčali, pozerali sme na labute, ktoré si spontánne tancovali na jazere a tak si Jana prehodila vlasy, chytila si bruško a vravela :

- Keď to bude dievča bude sa volať Scarlet. Ako Scarlett o Hara. Bude taká silná a bude pôsobiť sebecky, ale vo vnútri jej bude tlieť oheň. Bude v nej tlieť oheň ako v tebe.

***

Vždy som chcela malú kaviareň. Bola by plná dreveného nábytku, pohodlných gaučoviek, podávalo by sa v nej čerstvé pečivo, rôzne druhy kávy a všade by boli knihy. Pravdou je, že moja práca ma prestala baviť. I keď som zarábala dosť na naše malé mesto, mala som pocit, že ma tlačí a nemôžem robiť to čo skutočne chcem. A potom som spozorovala na Tobiasovi niečo zvláštne. Mal veľa práce, bol menej doma a v jeho očiach som videla, že uteká. Keď som o mojich pocitoch vravela Martinovi, vravel mi, že nemám naňho tlačiť. Snažila som sa, zatvárala som oči, keď sme však sedeli po milovaní mlčky a ticho sa dálo krájať spýtala som sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Povedz mi, čo sa deje lebo sa zbláznim

Tobias pozeral na plafón a pár sekúnd bol ticho. Potom sa na mňa pozrel a ja som dodala :

- Ja nie som padnutá na hlavu, viem, že sa niečo deje a ty sa obrňuješ výhovorkami, že máš veľa práce. A ja sa idem zblázniť z toho, keď nebudem vedieť, čo sa skutočne deje.

- Myslíš, že ma zmeníš? , - povedal a sadol si na posteľ.

- Prosím? Ja ťa predsa zmeniť nechcem, - vravela som.

- Vieš, ja neviem či to dokážem. Na niekoho sa upnúť a byť s ním. Keď ťa budem podvádzať, čo potom spravíš? Ja kurva nechcem aby si trpela. Už toľkým ľuďom som ublížil, že ťa nechcem mať na svedomí.

- Ježiši, - neveriacky som pokrútila hlavou.

- Neverím, že mi toto hovoríš po tom, čo som ti dala opäť šancu.

- Ja viem, že mám byť s tebou, ale nemôžem !! - zvrieskol.

- Ty si taký zbabelec, zrazu sme si odhalili svoje vnútra tak radšej zdupkáš? Jednoduchšie je meniť ženy jednu po druhej ako sa niekomu odovzdať, však, - vravela som smutne.

- Nie je to jednoduchšie, je to len... Už nechcem si prejsť tým, čím som si prešiel. Chcem byť s tebou , ale nie vo vzťahu, - vravel s chladnými očami.

- Chceš mi tým povedať, že ti bude stačiť, keď sa občas stretneme, dáme si sex a každý pôjde svojou cestou?

- Budeme spolu a bude nám dobre bez toho aby sme to komplikovali.

- Neverím, že mi toto rozprávaš.

- Prečo si preboha potom bol so mnou? Lebo si nemal čo robiť? , - kričala som. Tlak na hrudi ma silno bolel a z očí mi padali slzy.

- Ty si ma Tobias vôbec nevážiš?

- Vážim.

- Tak potom tomu nerozumiem.

- Ja len...neviem. Nechcem ti ublížiť , - vravel Tobias potichu , vstal z postele a začal sa obliekať.

- Prosím odíď, - vravela som smutne. Otočila som na druhú stranu aby som nevidela už jeho tvár. Zvýjala som sa na posteli s hlasným plačom, kým som počula zabuchnutie dverí. Tak som sa s ním rozišla. Druhý krát. A bolelo to viac, než kedykoľvek predtým. Ale takto to v živote asi chodí, môžme trpieť len pre tých ľudí, ktorím dovolíme aby nás zranili.

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu