- Ako sa cítite? - spýtala sa ma mladá sestrička, ktorej som typovala 23 rokov.
- Fajn, len ma bolí hlava
- Mali ste otras mozgu, môžte byť šťastná, že až na pár škrabancov ste ostali celá, - vravela a zakrývala ma perinou.
- Čo je s Danielom?
- Neviem o akom Danielovi hovoríte, - povedala milo a nezainteresovane.
- No, predsa ten, čo bol so mnou v aute, - odvetila som.
Sestrička ma prestala zakrývať a upäto na mňa pozerala.
- V žiadnom aute ste neboli, slešna Krstová,
- Prosím? - zdesene som sa na ňu pozrela, sestrička sa nadýchla a podala mi na nočný stolák malý téglik s liekmi.
- Zoberte si lieky, bolesť hlavy sa utlmí, .
Posadila som sa na posteľ a zapila som lieky vodou.
- Viete, ja som v tom aute bola s Danielom a z ničoho nič sa vynorilo auto a nabúralo do nás, nič viac si nepamätám.
Sestrička si sadla ku mne na posteľ, pohladila ma po mojich čiernych vlasoch a vravela.
- Zajtra vás prevezmeme na oddelenie, bude vám lepšie.
- Na aké oddelenie? - nechápala som.
Veď viete kam, ten pád zo schodov vás značne rozrušil. Váš otec chce aby ste s liečbou pokračovali.
- O čom to hovoríte? Aký pád zo schodov? Môj otec je 2 roky mŕtvy, - zakričala som.
Sestrička bez slova odišla z izby. Ľahla som si na posteľ a obrátila so sa smerom k oknu.
Holuby ešte stále krúžili okolo fontány, túžila som aby sa jej dotkli. Tak ako sa dotýkajú ľudia druhých ľudí. Z malého stolíka som vybrala svoj čierny notes, v ktorom bola obálka s malým ústrižkom papiera. Čítala som :
Nezdá sa ti, že všetci dookola krúžime? Chceme sa dotknúť iných, ale bojíme sa, že náš dotyk môže spôsobiť príliš veľa bolesti. Sme silní a vyrovnaní pre iných, sme silní bojovníci s neprestrielnou výzbrojou. Doma svoj výzbroj ukladáme na vešiak a cítime, že sme zrazu nahí a zraniteľní. Myslíš, že si iná ako ja? Myslíš, že ukázať príliš veľa lásky je záchranou tvojho života?Chcem byť sám, ty chceš byť sama. Sme pustovníci s bosými nohami. Príliš veľa lásky, lásku zabíja. Nedovolím aby si sa kvôli mne utopila.
Tvoj Tobias
Dočítala som malý ústrižok a zrazu som pocítila ľahkosť, ktorá prenikala mojim telom. Akoby všetko, čo bolo zahalené pod rúškom tajomstva som odhalila a ostali mi len číry pohľad.
Zrazu sa holuby dotkli fontány, deň prenikol do tmy a mne v ušiach zaznel mamin výkrik : OTVORILA OČI !!!!
PHOTO : deviantart.com
