Neutop sa 14 časť ( Naše výkriky )

zHoluby krúžili okolo fontány pred nemocnicou. Akoby nevedeli, či sa jej môžu dotknúť. Oceľovú posteľ som mala natlačenú pri okne, pozorovala som holubov a počúvala zvuk infúzie, ktorú som dostávala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

- Ako sa cítite? - spýtala sa ma mladá sestrička, ktorej som typovala 23 rokov.

- Fajn, len ma bolí hlava

- Mali ste otras mozgu, môžte byť šťastná, že až na pár škrabancov ste ostali celá, - vravela a zakrývala ma perinou.

- Čo je s Danielom?

- Neviem o akom Danielovi hovoríte, - povedala milo a nezainteresovane.

- No, predsa ten, čo bol so mnou v aute, - odvetila som.

Sestrička ma prestala zakrývať a upäto na mňa pozerala.

- V žiadnom aute ste neboli, slešna Krstová,

- Prosím? - zdesene som sa na ňu pozrela, sestrička sa nadýchla a podala mi na nočný stolák malý téglik s liekmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Zoberte si lieky, bolesť hlavy sa utlmí, .

Posadila som sa na posteľ a zapila som lieky vodou.

- Viete, ja som v tom aute bola s Danielom a z ničoho nič sa vynorilo auto a nabúralo do nás, nič viac si nepamätám.

Sestrička si sadla ku mne na posteľ, pohladila ma po mojich čiernych vlasoch a vravela.

- Zajtra vás prevezmeme na oddelenie, bude vám lepšie.

- Na aké oddelenie? - nechápala som.

Veď viete kam, ten pád zo schodov vás značne rozrušil. Váš otec chce aby ste s liečbou pokračovali.

- O čom to hovoríte? Aký pád zo schodov? Môj otec je 2 roky mŕtvy, - zakričala som.

Sestrička bez slova odišla z izby. Ľahla som si na posteľ a obrátila so sa smerom k oknu.

SkryťVypnúť reklamu

Holuby ešte stále krúžili okolo fontány, túžila som aby sa jej dotkli. Tak ako sa dotýkajú ľudia druhých ľudí. Z malého stolíka som vybrala svoj čierny notes, v ktorom bola obálka s malým ústrižkom papiera. Čítala som :

Nezdá sa ti, že všetci dookola krúžime? Chceme sa dotknúť iných, ale bojíme sa, že náš dotyk môže spôsobiť príliš veľa bolesti. Sme silní a vyrovnaní pre iných, sme silní bojovníci s neprestrielnou výzbrojou. Doma svoj výzbroj ukladáme na vešiak a cítime, že sme zrazu nahí a zraniteľní. Myslíš, že si iná ako ja? Myslíš, že ukázať príliš veľa lásky je záchranou tvojho života?Chcem byť sám, ty chceš byť sama. Sme pustovníci s bosými nohami. Príliš veľa lásky, lásku zabíja. Nedovolím aby si sa kvôli mne utopila.

SkryťVypnúť reklamu

Tvoj Tobias

Dočítala som malý ústrižok a zrazu som pocítila ľahkosť, ktorá prenikala mojim telom. Akoby všetko, čo bolo zahalené pod rúškom tajomstva som odhalila a ostali mi len číry pohľad.

Zrazu sa holuby dotkli fontány, deň prenikol do tmy a mne v ušiach zaznel mamin výkrik : OTVORILA OČI !!!!

PHOTO : deviantart.com

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu