Neutop sa 8. časť ( Milujem to, že ťa tak milujem )

Veľké  takmer lásky bývajú bolestivé. Bývajú komplikované a vôbec nie jednoduché. Bývajú krehké a zraniteľné, ale odhodlané vydržať do posledných síl.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Do našich dní s Tobiasom prišla ľahkosť. Nadviazali sme tam kde sme skončili a vôbec nie bolestivo s otáznikmi, ale naopak ľahko. To čo bolo nevyslovené sme nechali uložené v našich dušiach, výčitky sme umŕtvili a žili sme. Presne tak ako sme chceli. Viem vraví sa, že ľudia by sa nemali vracať do skrachovaných vzťahov, ale ja som verila, že teraz to bude iné.

O pár dní som sedela s Janou v jej kvetinárstve, ona robila veľkú nádhernú kyticu zo slnečníc pre primátorovu dcéru, ja som polievala kvety, ktoré mala v kvetináčoch a potom som sa naň pozrela a vravela som :

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Vieš to čo ti teraz poviem, nie je pre mňa jednoduché. Jana zdvihla oči, položila slnečnice na pult a čakala čo jej poviem.

- Niektoré veci si jednoducho neplánujem, len prídu a prekvapia ma.

- Si tehotná? - spýtala sa rýchlo Jana a ja som sa zasmiala.

- Som opäť s Tobiasom. , - vravela som,nervózne som sa nadýchla a čakala čo povie.

- S tým T O B I A S O M čo ťa nechal? - neveriacky sa pýtala.

- Áno.

- S tým T O B I A S O M, ktorý si ťa neváži?

- Váži si ma, ale tak po svojom, - povedala som.

Jana sa tvárila smutne a krútila hlavou.

- Vieš čo robíš?

Stála som pri veľkom kaktuse, sklopila som oči a vravela som.

SkryťVypnúť reklamu

- Úplne.

***

Začal Nový rok, bolo veľa snehu, zrazu veľa práce. Mala som rada, keď sme s Tobiasom nechodili nikam. Trávili sme večery u nás, ráno sme spolu pili kávu a čítali čerstvé noviny, večer sme pritúlení pozerali na filmy,ktoré Tobias požičiaval, veľa sme sa smiali a milovali. A potom prišla noc, za oknom sa chumelilo a nám bola zima, Tobias čítal nejakú knihu o mafiánoch, ja som naň mlčky pozerala a spýtala som sa .

- Si šťastný?

On na mňa len zdvihol zrak a vravel :

- Šťastie sú len momenty.

- Aha. Akedy si bol najšťastnejši?

- Neviem, to je ťažko takto povedať. A ty?

- Som šťastná keď som s tebou.

SkryťVypnúť reklamu

Usmial sa, kútiky úst sa mu oslobodzujúco zdvihli. Objal ma a vravel.

- Je mi s tebou dobre.

Cez víkendy sme chodili k Martinovi, niekedy išiel so mnou aj Tobias, vždy ma čakal pred budovou, nikdy doň nevkročil. Martin ožil. Je to také čudné slovo, ale videla som ako sa snaží a všimla som si ako pokukuje po malej hnedovlasej sestričke Zuzke. Takže bude v poriadku, určite bude v poriadku, hovorila som si a neskôr i Tobiasovi. On mi vravel, že to najhoršie ho ešte len čaká.

A potom sa stala taká čudná vec. Sedela som vo svojej kuchyni a varila som kuracie soté, Tobias ťukal do notebooku a jedným okom ma sledoval,. Zazvonil mi telefón a Tobias ho zdvihol lebo som pri sporáku tancovala. Hovorila som mu, nech povie, že neexistujem a momentálne som neviditeľná, lebo som nemala chuť s nikým hovoriť. Nahlas sa smial a hovoril, že som krásna keď varím. Usmievala som sa naň,kým vážne do môjho telefónu hovoril, že hneď budem pri telefóne.Nechápavo som naň pozrela kým mi predával tefón a on len porčil plecami.

SkryťVypnúť reklamu

- Prosím, - vravela som.

- Dagmara Krstová? - povedal ženský hlas.

- Áno, pri telefóne.

- Tu je Anežka Demetrová, potrebovala by som sa s Vami stretnúť. Môžme dnes okolo ôsmej pri kostole v centre mesta?

- Ohľadom čoho stretnúť? Viete neviem, či dnes budem mať čas, - vravela som lebo som chcela byť s Tobiasom.

- Viete je to veľmi vážne. Budem Vás tam čakať,- vravel ženský hlas a zložil.

Nechápavo som zložila.

- Kto to bol? - spýtal sa Tobias.

- Nejaká Anežka, chce sa so mnou stretnúť. Nie je to náhodou nejaká žena, ktorej si zlomil srdce? - vravela som uštipačne.

- Áno je a dnes ti budú volať ešte tri, dáte si rande bezomňa.

- A budeme ťa ohovárať aký si milenec.

- A aký som milenec? - zdvihol oči natešene. Položila som varechu na kuchynský stôl, prišla som k nemu, pobozkala som ho a vravela som.

- Nie najhorší,

- Povedz, že si lepšieho ešte nemala, - vravel.

- Nepreháňaj ty samec, - zasmiala som sa. Zasmial sa i on a tak vravel.

- Si skvelé dievča.

A tak ma vyložilna kuchynskú linku,rozopol si nohavice a pošepkal mi : Strašne rád sa s tebou milujem.

Bolo presne dvanásť hodín, o dvadsať minút nám mäso zhorelo, o hodinu sme sa išli najesť do Mekáča a presne o osem hodín som spoznala svoju sestru.

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu