Pár dní pred tým než som spoznala Anežku, sme boli pozvaní s Tobiasom na povianočnú párty s umelými svetlami a hosteskami, ktoré polonahé ponúkali zadarmo šampanské. Organizoval ju Stano, ktorému sa zunovalo Anglicko, červené autobusy a možno mu chýbala i Jana, s ktorou sa oficiálne smskou rozišli. Ale na párty samozrejme nechýbala, ale aby zakryla svoje dolámané vnútro, zobrala so sebou taxikára Jula, ktorý bol väčší kretén ako sa nám javil na začiatku.
Stáli sme pri fontáne s čokoládou, namáčali sme si do nej ovocie, Tobias pozoroval Janu a Jula a tak mi vravel :
- On nikdy nebude žiarliť,
- Stano? - spýtala som sa.
- Nechápem prečo to robí. Veď ten Julo je totálny kretén.
- To sú ženské veci zlatko, - usmiala som sa.
- Ale my muži predsa nežiarlime na hlupákov. My nežiarlime vôbec, - vravel a objal ma okolo pliec.
- Každý žiarli do takej miery do akej miery je sám on schopný zájsť, - usmiala som.
- A ty si do akej miery schopná zájsť?
- To sa uvidí časom.
- Aha, - vravel Tobias a pustil ma.
- Čo je ?? - spýtala som sa.
- Neznášam keď máš pravdu, to je celé.
Celý ten večer bol v znamení zábavy, ľudia poskakovali a nahlas spievali vianočné songy i keď Vianoce boli preč a predsa v tom bolo čosi čarovné. Ja som tancovala v dave s ľuďmi a pár známymi, ktorích som poznala, Tobias ma sledoval pri bare a Janu som stratila z dohľadu. Keď som po pár minútach prišla na ženské WC, stretla som Janu pri zrkadle s uplakanými očami.
- Kde si? Celý večer ťa hľadám? - vravela som. Jana ma mlčky zobrala do kabínky a podala mi tehotenský test na ktorom svietili dve čiarky.
- To akože som tehotná? - spýtala sa ma.
- Vyzerá to tak zlatko.
- Povedz mi, že to nie je pravda.
- Vieš aj testy sa môžu mýliť.
- Aha. A keď sa nemýlia?
Nevedela som čo povedať, tak som ju objala a spýtala som sa.
- Prečo si robíš tehotenský test na párty?
- Lebo doma som nemala odvahu si ho spraviť a i moja segra sa dozvedela, že je tehotná na nejakom koncerte. Mala som pocit, že to môže byť tradícia.
- Chceš to povedať Julovi?
Jana sa trošku zamrvila, sklopila oči a tak vravela.
- Poviem to, až keď si budem stopercentne istá.
- Istá tehotenstvom alebo otcom dieťaťa? - vravela som lebo som vedela, že Julo s tým do činenia nič nemá.
- Kurva neznášam, keď vieš všetko skôr, než ti to stihnem povedať.
****
Dni sa zlievali do jedného, Jana mlčala, Stano o ničom netušil a Tobiasovi som o tom nepovedala ani slovo. S Anežkou sme sa stretli pri kostole. Žena s hnedými vlasmi a jemnými kučerami, s útlou postavou ma hneď po zhliadnutí privítala. Predstavili sme sa a išli sme na kávu do neďalekej kaviarne v centre.
- Prepáč, že som ťa takto dnes prepadla, ale konečne som ťa našla, - vravela.
- Celkom nerozumiem kto ste.
- Som tvoja sestra.
Pozerala som sa na čokoládové oči a táto situácia sa mi zdala absurdná.
- To bude nejaký omyl, ja mám len brata., - vravela som a odpila som si z pohára.
Anežka vybrala zo svojej kabelky cigarety a pripálila si.
- Áno ja viem, Martina Krsta. Ty pracuješ v reklamke a rozišla si sa s nejakým Mirom.
Nechápavo som sa na ňu pozerala.
- Mama mi telefonuje každú pikošku.
- Moja mama?
- Naša mama. Na Vianoce mi posiela pohľadnice a niekedy zájdeme aj s mojím otcom na výlety.
- Ja tomu nerozumiem, - ešte stále som nechápala.
- Naša mama počas manželstva s tvojim otcom sa spoznala s tým mojím. Prežili krátky románik a vznikla som ja.
- Ježiši, ona podvádzala ocka?
Anežka prikývla.
- Nikdy mi o Tebe nepovedala. Veď sme dospelí, mohla prísť za mnou a povedať, čo je vo veci. , - vravela som smutne.
- Mohla, ale asi sa bála ako budeš reagovať.
- Prečo si teda prišla za mnou ty,až teraz?
- Niekedy človek čaká na správnu chvíľu veľa rokov. Myslím, že je fér aby si ma poznala.
- A myslím, že je fér aby mi o Tebe povedala naša mama.
Anežka pokrčila plecami a tak vravela :
- Chcem spoznať Martina.
- Ale on je teraz..
- Ja viem, - skočila mi do rečí.
Keď som večer prišla domov do čierneho notesa som si napísala :
15. január
Hovoríme o šťastí, ale neprežívame ho. Hovoríme o láske, ale utekáme pred ňou, hovoríme o čestnosti, ale vytvárame nové tajomstvá. Všetci sme si rovní, každý z nás má tajomstvá, ktoré nechce ukázať svetu. Možno mama nechcela ukázať svetu svoje zlyhanie. Možno Martin svoje zlyhanie ukázať naopak chcel a možno ja v sebe svoje zlyhania dusím. Niekedy sa možno veci dejú naopak preto aby nám ukázali správny smer.
