M. mi povedal, že som naivná. Vraj vidím ľudí príliš v peknom svetle. Blbosť. Hodila som doň veľký prezretý pomaranč.- Mala by si sa odviazať, urobiť niečo len tak.- Veď všetko robím len tak, - povedala som.- Ale, čas letí..- Akože starnem?- Všetci starneme.- To sa akože musím obmedzovať časom?- No, nemusíš, ale..- Myslíš...myslíš, že som toho málo zažila?- Len si myslím, že si iná.. Kúpila som si bublifuk a vôbec som sa necítila čudne keď som si fúkala bubliny pozdĺž ulice. Počúvam vo vlaku cudzie rozhovory, ja viem nie je to slušné a potom si v hlave tvorím mozaikovité príbehy. Utekám s fotoaparátom na krku za krajším svetom, ktorý tu ešte ostal.Čítam si šialené knihy a sem - tam mám pocit, že som prežila tisíce životov.Komplikujem si ten svoj, ale tak po svojom, aby som našla svoje ja. Milujem zvláštnych ľudí a priťahujem bláznov.Míňajú sa okamihy, míňajú sa ľudia, situácie, ktoré nechceme aby skončili.Ale, dnes som sa pristihla pri tom, že som rada za to taká aka som. S veľkými ľudskými škvrnami na duši, ale s nekonečným optimizmom a hodnotami, ktoré mi tvoria môj život. Lebo ja sa ešte stále sa teším z radostí malých detí keď vidia šarkanov. Z vôni jari, z vysokých stromov, ktoré hrdo stoja popri ceste smerom na Levoču, z právd, ktoré sa skrývajú v očiach a zo situácií keď sú slová zbytočné..Majte sa radi, to je základ. A je úplne jedno, čo si o vás myslia ostatní..Dôležitý je mať vytvorený vzťah sám so sebou.. :)
