reklama

Nič nie je definitívne

U nás v meste je nás málo. Teda väčšina sa s každým minimálne pozná z videnia. Má to svoje výhody, sú chvíle keď sa cítite medzi svojimi. Najmä na sviatky. Ľudia sa vracajú dmov z diaľok a podniky sú preplnené ľuďmi, ktorí majú medzi sebou nejaké väzby. Krátke a dlhé.Z čoho vyplýva, že každý je s každým nejakým spôsobom cez určité osoby prepojený.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Takže ak sa u nás v meste stretnete s niekým navonok neznámym po pár minútach zistíte, že Váš bývalý spolužiak bol tiež spolužiakom neznámeho a ten o Vás hovoril, takže ste sa prakticky s neznámym poznali i napriek tomu, že ste sa teoreticky nepoznali :)

Veľa mojich známych, ktorí sú v zahraničí, ale aj tí, ktorí ostali doma, čoraz viac majú pocit, že už nemajú toľko ľudí po svojom boku ako kedysi. Veď to poznáte, rovesníci sú minimálne v manželských alebo rozvodových zväzkoch, majú deti, domy, stromy. A kým ste vy pracovali na niečom inom, oni pracovali na odlišnom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mám takú kamošku, ktorá má tesne pred 30tkou. Úspešnú, peknú, vtipnú, ale samu. Berie to už ako diagnózu a tak keď zistila, že vhodní muži sú už buď zadaní alebo nenormálni, zatrpkla a strašne sa ľutuje.

- Strašne sa cítim, . hovorila mi.

- Prečo?

- Lebo každý niekoho má a ja mám len správy o tom ako sa moje kamošky vydávajú.

- Veď aj ty sa vydáš, - vravela som jej.

- Heeeeej? A kedy to mám akože stihnúť? Mám tridsať, počuješššš tridsaaať !!! Cítim sa taká sama a idú ešte aj Vianoce.

XXX

Za oknom sa nám zozimnelo. Ľudia radšej sedia doma v teple, piju čaj a majú k sebe bližšie. A o tom by mala byť zima. O teple.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O blízkosti, o rozhovoroch vo vlnenom svetri, o teplom čaji, o pokoji v rodine, v životoch.

Je normálne, že sa občas cítime nepotrební, sami, uzavretí v okamihu. Je normálne, že občas nevieme kam nám hlava stojí, že nás otravujú naši najbližší a lezú nám na nervy kolegovia. Je normálne, že ľudia, v našich rokoch majú iné životy ako máme my.Dôležité je aby sme nezabudli, že nič nie je definitívne. Akýmkoľvek autobusom ideme, vždy môžeme prejsť do iného, vždy môžeme zmeniť postoj, smer, pohodlie vymeniť za snahu niečo dosiahnuť, zatrpknutosť môžeme vymeniť za nádej, to horšie môžeme vymeniť za lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ak sa budete cítiť sami, ak Vás bude škrieť predvianočné šialenstvo, ak sa dozviete o sebe niečo, o čom ste ani nevedeli, ak Vás niekto bude hnevať. Nezabudnite, že môžete byť vlastne radi, že ešte stále máte okolo seba dosť ľudí, ktorí dokážu s Vami pohnúť. Začína obdobie tepla a dotykov, užívajte si to plnými dúškami, všímajte si obyčajné veci a keď sa budete cítiť naozaj zle, nezabudnite, že všetko skôr či neskôr pominie. :)

alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu