S Bohom sa nepoznám dlho. Teda aby som to dala na právu mieru, začala som ho viac vnímať v roku 2007. V teplom májovom počasí, kedy si ľudia na seba striekali deodoranty, chodili na zmrzlinu a neriešili čo je život. Pretože ten život prežívali v danom okamihu.
S Bohom som sa zoznámila na drevenej lavičke, pred spišskonovoveskou nemocnicou. Nahlas som dýchala a pozerala som sa hore k nebu. A potom ma napadlo sa ho spýtať, či môj ocko naozaj zomrie.
Neodpovedal mi.
O pár dní som sa naňho , v drevenom kostole v malej dedine , hnevala, lebo mi prišiel nespravodlivý a sebecký.
Vonku vtedy lialo a ja som sa ho pýtala prečo to urobil.
Neodpovedal mi.
Pochopila som, že Boh neodpovedá, Boh vždy mlčí..
XXX
Potom neskôr o pár rokov sa ma raz jedna pani spýtala :
- Chodievate do kostola?
- Niekedy.
- Mali by ste chodiť na každú omšu.
- Kto to káže?
- Boh všetko vidí, - vravela.
Dnes, po piatich rokoch sa každý piatok stretávam s pánom, ktorý mi hovorí, že každú nedeľu by som mala chodiť do kostola, mala by som sa doň pekne obliecť, mala by som sa každý deň modliť, mala by som ľutovať hriechy, mala by som pochopiť, že ak mladý človek zomrie je to preto, že sa málo modlil, nemala by som žiť v hriechu ale nemala by som zabúdať, že Boh mi dal voľnosť, len za to v podstate niečo chce.
Dlho nad ním premýšľam.
Dlho premýšľam nad sivým pánom, ktorý žije pre vieru. A niekedy ma napadne, čo by robil ak by sa zistilo, že žiadne nebo nie je hore a od pekla cítime teplo z pod nôh. Že to všetko je možno na Zemi a je len na nás sa s tým nebom a peklom popasovať.
XXX
Sedela som v kostole.
Premýšľala som nad tým ako ľudia veria cirkvi. I keď cirkev je firma, ktorá prosperuje z ľudí tak ako každá s.r.očka.
Vedľa mňa štyri ženy, ktoré riešia prečo si tá žena v čiernom klobúku , v treťom rade, dala klobúk.
Predomnou kňaz, ktorý hovorí o politike.
A na opačnej strane malý škôlkar, ktorý sa nahlas pýta svojej babky:
- Babi, a kedy príde už ten Ježiško?
XXX
Týmto článkom som len chcela povedať, že verím.
V Boha.
V Božie mlyny.
V Boží zákon.
Verím, že niekde sa na nás pozerá a krúti hlavou nad tým, čo vytvoril...
Pretože ak by som neverila, znamenalo by to, že sa už nikdy neuvidím s ľuďmi, ktorí mi odišli.
Ide len o to, že neverím tej predstave, ktorú má o Bohu cirkev.
