O ľuďoch

A potom čítam knihu vo vlaku alebo na lavičke a počiarkujem si ružovou fixou všetky tie myšlienky, ktoré každý z nás už dávno vie, ale sú pekne sformulované na to aby sa vynímali ako status na facebooku, či životné motto.Usmejem sa keď vidím ako moje blogy moji priatelia na facebooku zdieľajú, ale vravím si, píšem o čom už všetci dávno viete..Tak?!Niekde medzitým stretnem ľudí.Tých naozajstných, žiaden egoizmus, sebectvo, len prostá pokora a skromnosť.Tri krát si pošúcham oči lebo život je v poslednej dobe akýsi gýč, prehnaná mimika a gestá, čo sú príliš veľké na to aby boli skutočné. Spomeniem si na hnedovlasú Majku, ktorú nepoznám príliš na to aby som hodnotila jej charakter, ale čert to ber. To jej neskazené vnútro jej niekedy potichu závidím. (Chcela som sa jej minule spýtať ako to robí, ale potom ma napadlo, že to má v sebe a ani o tom nevie.)Pripomeniem si, že je prvý jarný deň - ideálny čas na inovatívne začiatky alebo prosté prijatie nejakého rozhodnutia. - Keď niekto chce zmeniť život nepotrebuje na to čakať na jarné dni a začiatky nového roku, - vravel si mi vtedy v aute keď sme išli okolo vysokých topolí. Život je čudná párty.Ale páči sa mi tá rôznorodosť pováh, charakterov, ľudí, ktorí sú tak nádherne odlišní. PS : Dnes som sa dohodla s vesmírom, že zajtra ťa konečne nájdem..Recepty na šťastný život prestávam zbierať, je to zbytočné. Len rozprestieram krídla a začínam žiť.