Otec mi vravieval, keď sme sedávali na balkóne, že : " Niekedy ľudia robia bláznivé veci aby sa spoznali. Možno stratia popri tom množstvo ľudí, ale tí praví ostanú. " Znelo to bolestne, ale logicky. Veľa zlých vecí sa deje okolo nás a v nás. T. mi hovorí ako ju udrel. Vlastný frajer. Doliala som si minerálku a krútila som hlavu s nepochopením prečo je ešte s ním. " Milujem ho, som hlúpa? " - pýtala sa ma. Vravela som, že ja nemám právo hodnotiť život iných ľudí, ale dodala som, že ja by s takým mužom byť nemohla. Ale je ľahké o tom hovoriť a ťažšie to prežiť.( Doma som potom premýšľala, koľko navonok " idylických " párov chodí po meste a za dverami bytov sa dejú iné " story " . )K. nútil frajer aby schudla ( stala sa z nej anorektička ), tiež ho vraj milovala.On ju potom nechal lebo na jeho pomery už príliš chudá. L. odišiel kvôli svojej frajerke do Anglicka, drel ako kôń ( lebo sa chcela voziť v BNW ), ona ho medzitým podvádzala s chlapíkom, ktorý už to BNW mal dávno zaparkované v garáži. " Najťažšie je pochopiť aké hranice má láska a čo sa za lásku nepokladá. " To by sme sa mali naučiť, všetci. Možno by bolo menej žien i mužov, ktorí by s odpustením nenarábali ako na bežiacom páse. Možno by bolo i menej zlomených sŕdc, ktoré sa niekedy nedokážu zlepiť ani celý život. A tie zlomené srdcia, lomia srdcia ďalším ( lebo vraj nedokážu už milovať ). ( a že vraj prečo už na lásku verí tak málo ľudí )A kolotoč sa točí naďalej...
