Plakala, bola premočená a nechcela o ničom rozprávať. Keď sa na mňa pozrela, rozplakala sa ešte viac. Učím sa byť trpezlivý. Preto som bol tichý.
Došli sme do kaviarne, kde predtým spal rys. Nebol v kaviarni, zrejme bol na love. Dievčatko so zápalkami bolo celé uplakané.
Doniesol som jej teplé kakao a nejaké sušienky. Mala mokré vlasy a z očí jej tiekli slzy a ja som nevedel prečo. Cítil som sa ako chirurg, ktorý nevie, kde pacient krváca. A takéto krvácanie sa v človeku nesie roky. Bohužiaľ.
Došiel rys, priadol. Potrebovali sme ho obaja. Veľká mačka s obrovskými pazúrmi a teplom. Ožila pri ňom.
„Si jediný rys, ktorého som v živote stretla,“ povedala po chvíli.
„Veď som čarovný rys. Poznám všetky tajomstvá, ktoré ľudia trápia. Napríklad tvojho nápadníka roky trápila jedna žena. Pretože, keď mal 16 rokov, zaľúbil sa do jednej ježibaby, ktorej by som najradšej vyškrabal oči, mňau! Narozprávala mu, že ju vyhodili z domu, že musí prespávať u Armády Spásy a iné nezmysly! Tvrdila, že jej ubližoval celý svet! A potom sa mu prestala ozývať. A tak mal dlhodobo zlý pocit zo seba, keď sa zblížil s nejakou ženou. Mal pocit, že robí niečo zle!“ povedal rys a začal sa umývať. (Zlaté pravidlo mačiek, nikdy ich nevyrušujte, keď sa umývajú.)
„Pokiaľ neprišla tá, ktorej som začal skrývať zápalky. Ako to je možné, že to vieš?“ opýtal som sa ho a bol som vyvedený z miery.
„To sa pýtaj ty mňa. To je logické, najprv prísť s tak osobnou vecou a potom sa neozývať, že? Presne takto sa buduje dôvera!“ a zaspal. Už som zažil všetko, ale rysa používajúc sarkazmus, to už aj na mňa bolo veľa.
Dievčatko so zápalkami sa konečne usmialo a nežne ma pohladila po ruke. Išli sme sa prezliecť do suchého oblečenia a v kaviarni nás čakali hrianky. Voňali cesnakom, maslo sa na nich rozpúšťalo.
„Kam zmizol rys?“ spýtal som sa.
„Možno išiel vyhľadať dotyčnú a roztrhať ju,“ nadhodila s miernou dávkou irónie a oči sa jej leskli sprisahanosťou.
Chytila ma za ruku a dala si hrianku.
„Keď som mala 16 rokov, zamilovala som sa do jedného chalana. Nejaký čas sme spolu boli, ale raz som ho prichytila, ako sa na mne zabáva. Raz som ho nechtiac stretla pred kamarátmi. Rozprával, že mu medzi nohami rastie ľubovník, a, že, keď chce, kedykoľvek sa z neho napijem. Hovoril tomu odvar z ľubovníka. Potom ešte iné veci rozprával. Počula som ho v podobnom lese, v akom sme boli. Preto som plakala.
Sľúbila som, že sa už nikdy nezamilujem, len potom prišiel ten jeden, čo mi stále venoval zápalky,“ pošteklila ma pohľadom.
„Keby toto vedel rys!“ sprisahanecky som začal.
„Rys o tom vie, ale nebude ich trhať na cucky. Sami sa zničia. Jednoducho, nikto ich nebude mať rád. Nepríde pre nich nikto, kto by ich vzal k sebe, keď zmoknú. Nikto im neuvarí teplú polievku. Idem spať! A už sa o nich nebavte, lebo pôjdem z nich spraviť hotdog!“ zaiskril očami a už chrápal.
„Nebudú mať nikoho, kto im požičia zápalky!“ povedala mi a vytiahla z vrecka krabičku premočených zápaliek.
Zasmiali sme sa.
„Počuj, poďme pohľadať električku!“ navrhol som jej.
„Konečnú?“ šibalsky vystrelila pohľadom a šli sme.
Prišli sme na konečnú električky. Napísali sme listy svojej minulosti a nechali električku, nech si ich vezme. S ňou odchádzalo aj to, čo nás tak dlho trápilo.
PS: Toto nie je moje dievčatko so zápalkami, ale venujem to Viktórii.
PPS: uznávam, že som si niečo ukradol od Mura: https://www.instagram.com/pampi_zavacka/ (hľadajte Mura)
Staršie diely:
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-ii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-iii
