Martin Šuraba
Rozprávky barda Beedla
Ako malé, brčkavé chlapčisko, som chcel študovať na prasatarom hrade a učiť sa mágiu. Zoznámil som sa s Harrym Potterom a chvíľku zaspával na hrade, kde sa študovala mágia.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Ako malé, brčkavé chlapčisko, som chcel študovať na prasatarom hrade a učiť sa mágiu. Zoznámil som sa s Harrym Potterom a chvíľku zaspával na hrade, kde sa študovala mágia.

Ulica koní, ktoré voňali až do Miskolca. Zaprášená cesta, na ktorej ste mohli cítiť kávu z neďalekej továrne. Hovoríme jej dnes Južná trieda, ale kedysi sa volala inak. Jazdila po nej aj električka číslo 1.

Každá stanica vonia má svoj príbeh. Niektoré príbehy voňajú langošmi a párkami. Dnes vám napíšem príbeh o dievčati, ktoré predávalo párky a o chlapcovi, ktorí jej nosil zapálky.

Posledných pár mesiacov som sa zahrabal do anglického futbalu. Má to niekoľko dôvodov, kožená lopta, história, Bobby Charlton a hobiti.

Knihy a čitatelia majú svoj vzťah. Knihy cestujú, hľadajú sa a sú nájdené. Po nejakom čase si spomeniem na deň, kedy som tú knihu kúpil. Deň, keď som kúpil Sedliacke poviedky.

Dnes som sa dostal k Rodinke Rozhlasových, aby som kolegovi poslal reláciu o Gabovi Zelenayovi. Ani som netušil, že sa dostanem k svôjmu obľúbenému hercovi.

Nie je to len obyčajné divadlo. Ide o kultúrny chrám mesta, ktoré si vyzlečie svoj oblek a vezme si masku. Také je košické divadlo.

Futbalový štadión v Čermeli má mnoho príbehov. Dnes vám napíšem o dvoch chlapoch. Jeden nosil červené tričko a druhý tmavomodré. Obaja mali ku svojim tričkám vzťah.

Bolo raz jedno chlapčisko, ktoré milovalo žltú električku. Veľmi rád sa v nej vozilo po Hlavnej ulici a postupne dospievalo.

„To není člověk, to je Lábus.“ Výrokom tejto vety je jeho kolega Oldřich Kaiser. Aký je Jiří Lábus v divadle?

Keď som pracoval v kníhkupectve, hľadel som na niektoré knihy, ktoré som chcel prečítať. Postupom času sa k nim dostávam a dnes vám napíšem o sestre Fidelme.

Dnes je ten deň. Deň, keď sa nedarí a som podráždený zo všetkého. Našťastie je tu voľačo, čo ma donútilo sa na to všetko povznieť a poriadne sa usmiať. Prezradím vám to.

Po dlhšom čase som sa pustil do historického románu. Je to kniha o srdci stredovekého Katalánska, volá sa Katedrála moře, ktorú napísal Ildefonso Falcones.

Ako malí chlapci sme obdivovali veľké štadióny. Doslova sme hltali očami atmosféru a vymýšľali sme si príbehy. I ja vám poviem jeden príbeh.

Cez víkend som sa dostal ku kriminálnemu seriálu Čapkovy kapsy. Je to projekt Českej televízie z roku 2011. Ani som netušil, čo všetko to so mnou urobí.

Bol som s Lenkou na obede po dlhšom čase. Popíjali sme vianočné pivo a veselo diskutovali o všeličom. Ba aj o Remarqovi

„Mesto je o tejto rannej hodine vyumývané, nažehlené, učesané ako vážený úradník po raňajkách, keď sa poberá do úradu. Milé mesto, moje najmilšie.“(Sándor Márai)

Existujú miesta, v ktorých cítime príbehy. Vyčkávame na to, kedy si nás príbehy podmania a my si ich pri dobrej hrachovej polievke vypočujeme. Navštívil som Levočský dom.

Hrávali sme sa na mušketierov, rúbali kardinálovú gardu a vymýšľali si vlastné príbehy. Azda každá pripomienka na spomenuté dielo dokáže v chlapcovi vyvolať úsmev. Boli sme na nich v divadle.

Kráčal som po Hlavnej ulici a ozval sa známy hlas. Nepočul som ho dávno a keby som sa pozrel do zrkadla, usmieval by som sa. Bol to on. Chlapčisko ufúľané uhlím, sadzou a dymom. Kominársky kamarát.