Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
„Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“ (Erich Maria Remarque)
Bol som očumovať dievčatá na basketbale ako kedysi s Tomášom. Hneď ako som prišiel do Starej Športovej haly, povedal som si, že si spravím ďalšieho sprievodcu po Košiciach.
„A ty čo robíš za barbarstvo? Kupovať kvety? Však kvety sa odjakživa kradnú.“ (Gottfried Lenz z Troch kamarátov)
„Já se nesmím rozčilovat! Kdybych se chtěl rozčilovat, ostal bych doma s paní Načeradcovou. Dokotor mi doporučil nějakej sport, tak chodím na kopanou.“ (Karel Poláček-Muži v ofsajdu)
Prišla jeseň, zafarbila sa listami, z okien dymí čaj a vidieť rozsvietené sviečky. Nastalo moje obľúbené obdobie.
Prečo fandíš Liverpoolu? Väčšinou ľudí odbijem, že ma tam dostal McManaman. Oni ani netušia kto to je a potom mi dajú pokoj.
Vždy je to les, jeho tajmostvá a staré príbehy. Staré príbehy, ktoré hovoria o tom, prečo sa každý piatok o piatej poobede otočí starý mlyn. Duchárske príbehy a povesti, ktoré chutia ako teplá polievka v jesenný deň.
„Keby sa ma niekto spýtal, ktorá časť môjho futbalového života je najkrajšia, poviem mu, že to bola futbalová akadémia. Každé ráno sme fúkali lopty, šúchali kopačky a počúvali nášho správcu ihriska.“ (Steven Gerrard)
Sedel som v autobuse a pozeral von oblokom. Usmial som sa, pretože som zacítil jeseň. Prišla ako žena so svojou farebnou sukňou a celého si ma podmanila. Ako každý rok.
„Spisovateľ si oveľa viac praje byť zrozumiteľný, než byť rešpektovaný, uznávaný alebo milovaný.“ (Leo Rosten)
Na starej koľajnici sa hral chlapec. Rád po nej buchal kameňom a cítil sa ako rušňovodič. Vymyslel si cestovné poriadky po celom svete a s dotykom tej starej koľajnice precestoval celý svet.
Ako malé deti sme sa hašterili za futbalovou loptou a hrávali sa na veľkých futbalistov. Niekto chcel byť ako Jurgen Klinsmann, iný ako Karel Poborský. Podaktorí z nás túžili byť ako kučeravý chlapec z mestečka Beatles.
Košická Hlavná ulica je nádherná cesta plná slnka, úsmevov, hanblivých sukieň a zvedavých chlapčenských očí. (Aj mojich.) Spievajúca fontána, pár smejúcich sa ľudí po šenkoch a najkrajšie malé obchody na svete.
Dnešný košický sprievodca sa bude venovať pivu. Ani nie tak pivu ako takému, ale kam v Košiciach chodiť na pivo. Začneme ako inak pri dopravnom podniku.
Zatúlal som sa k športovým knihám a veľmi rád čítam o hrdinoch, ktorých som miloval ako 9 ročný chlapec. Minulý týždeň som si kúpil knihu o hokejistovi, ktorého poznáme podľa čísla 99.
Je to miesto, kde som vystrájal. Díval sa na svätých a prihováral s sochám. Je tam ticho a chladno a kopec tajomstiev medzi stenami. Vždy sa v Dóme sv. Alžbety cítim bezpečne.
Štipľavý vietor ma zavial kdesi do švédskej krčmy. Je to hneď pri prístave. Čapujú tu pivo, ale hlavne tu majú najlepšie ryby na svete. Poďme sa zatúlať do prostredia Selmy Lagerlöfovej.
„O Stevenovi Gerrardovi? Býval som s nim na izbách v každom hoteli, keď sme hrali vonku. Len som ho počúval a hovoril si, „Stevie, však ty si jeden z najlepších hráčov na svete.“ (Caro o Gerrardovi.)
Nebolo to tak dávno, keď som sa túlal Košicami. Kráčal som pri krčme U nového Janka a usmieval sa. Kedysi sme tam chodili šantiť, vystrájať, zlostiť a piť pivo. Zabočil som na Komenského ulicu a vybral sa do mesta.
Rozbité koleno, pokopané nohy a zelené tričko od trávy. Hlavne, že bola fľaša s vodou a nafúkaná futbalová lopta. A tých spomienok, čo v nás ostalo.
