Som Slovákom žijúcim v zahraničí. Právnikom, pre ktorého je právo viac než len súbor autoritatívnych textov. Sloboda viac, než len domáhanie sa vlastných práv. A spravodlivosť viac, než formálne usporiadanie vzťahov. Podporujem hnutie NOVA. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Res publica
V tomto vzácnom čase sa po centrálach tzv. štandardných slovenských politických strán rozozvučali telefóny, roztriasli mobily a za kľučky berú poslíčkovia nesúci na sekretariáty dezerty s gerberami. V čase okolo sviatku sv. Valentína máme k sebe všetci blízko. Niektorí však zdá sa ešte bližšie.
Štefan Harabin? Áno. Som ťa nespoznal po hlase, vieš. No tak telefón trošku mení hlas. Čo máš nového? Už o tom vie každý. Predseda Najvyššieho súdu SR získal odškodné 150-tisíc eur za to, že bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka potvrdil existenciu prepisu Harabinovho telefonátu s albánskym mafiánom Bakim Sadikim.
Tých miest, tvárí, slov, letákov a plagátov. Koľko ich vlastne je? Kde sa to všetko končí? A kde začína? Pýtal som sa sám seba, v priebehu predvolebnej kampane do Košického samosprávneho kraja.
Jeseň ma zakaždým prekvapí. Svet zmení farby. Vzduch sa ostro derie pod kožu. Zubaté slnko sa už neodváži na veľkú cestu modrou oblohou. Kratšie večery. Dlhšie rukávy.
Antický Rím dlho prežíval aj vďaka osvedčenej metóde vládnutia - panem et circenses. Chlieb a hry. Ďalšou vychytenou a pomerne často používanou metódou vládnutia bola tzv. politika cukru a biča. Vďaka jedinej vládnej strane sú tieto metódy stále aktuálne aj na našom území.
„Nemám dôvod Trnku odvolať, také chyby sa stávajú." Povedal prvý námestník generálneho prokurátora tichým monotónnym hlasom. Znelo to ako v úvode pesničky Creep od Radiohead. JUDr. Ladislav Tichý pripomínajúci Thoma Yorka. Predstavivosť môže byť aj neznesiteľná. Ako ľahkosť, s akou znásilňujú spravodlivosť ľudia, ktorí by ju mali chrániť.
Pred niekoľkými rokmi vyhral filmový festival v Karlových Varoch taliansky film Okno naproti (La finestra di fronte). Zaujal ma jeho názov. Obyčajný, jednoduchý, predsa vzbudzujúci očakávania. Presne ako život. Nič viac som o ňom nevedel.
Keď som ešte chodil do základnej školy, na rohu medzi blokmi bol v tráve vychodený chodník. Skratka. Chodil som tou cestou deň čo deň. Nie však skratkou. Ale normálne naokolo. Pritom som vždy pozoroval ľudí, ktorí si to strihli skratkou. Že po nich na zemi kadiaľ prešli ostala spúšť ich vôbec netrápilo. Ani len nenarušilo pokojnú pravidelnosť ich chôdze.
Mal som obľúbenú reštauráciu. Malá, trošku ošarpaná, na peknom mieste. Stredoeurópske špeciality. Niekedy trochu pikantnejšie. Príjemná hudba. Personál milý a relatívne usmievavý. Možno občas akoby bez nálady. Ceny stredoeurópskeho priemeru. Za čo ste si zaplatili, to ste aj dostali. Aj keď sa povrávalo, že tam z času na čas niekoho ošmekli. Neviem, šírili sa také fámy. Sám som to nezažil, takže to nemôžem potvrdiť. Ale chodil som tam rád. Páčila sa mi.
