Nedalo mi a opýtala som sa odkiaľ, že chyrovala o modrých čiarkacha či mi nechce niečo povedať. Prevrátila očami, našpúlila perami, myklahlavou a pozrela na mňa pohľadom, ktorý hovoril „si vážne tak naivná,alebo to tu na mňa hráš“ a naveľa ma informovala, že predsa z časopisov.Zhlboka som si vydýchla, potajme nalistovala IN a Cosmopolitan a dozvedelasom sa veci, za ktoré by sa ani zakázané stránky Evy, Tabu a Playboya nemuselihanbiť. Matne som si spomenula na Bravo a list pre Alenu, na ktorých somfrčala kedysi ja. Hlavou mi ešte narýchlo prebehol prírodopis v siedmej triede,ale tam sa tehotenské testy nespomínali. A v tom ma to napadlo.
Spomenula som si na jej fotku pozadia v PC, ktorú som raz zahliadla.Bola na nej ona a on v jazýčkovom objatí. Už vtedy mi prišlo nejakonevoľno. Na jednej strane viem, že to príde, na strane druhej, stále a opäťma to prekvapuje. Akceptácia skutočnosti, že vaša ratolesť začne žiť aktívnymsexuálnym životom onedlho, je stále veľmi zvláštna. Zatiaľ čo moje kamarátky súv očakávaní prvého dieťaťa, ja môžem byť teoreticky v očakávaní prvéhovnúčaťa. Po tejto kacírskej myšlienke ma oblial studený pot a pustila somsa do výsluchu svojej ratolesti. Po prvých vetách a mojom úvode, som veľmirýchlo pochopila, že moja ratolesť má ma za totálneho idiota, ktorý jej tu iderobiť prednášku o veciach, ktoré ona už dávno vie a tak som tozhrnula len do jednej vety: „Dobre, dobre, daj mi len vedieť, keď sa rozhodnešžiť aktívnym sexuálnym životom, antikoncepciu ti budem podávať osobitne, kurňana babku som trochu primladá.“ A takmer som sa videla kočíkovať po parku a prijímaťgratulácie k narodeniu ďalšieho dieťaťa. Či vlastne vnúčaťa? Prakticky jemožné oboje.
V nedeľu som videla film Siedme neboa spomenula som si na seba v jej veku a svoje vnímanie okolitéhosveta na aktívny sexuálny život. Dobrovoľne sa priznávam, svojich rodičov somsi v tom čase nevedela predstaviť súložiacich a ani nikoho v ichveku. A zrazu som mala pred sebou súložiacich sedemdesiatnikov a v duchuvisela otázka dokedy je čo vhodné.
Hovorí sa, že človek má toľko rokov na koľko sa cíti a na nič, nikdynie je neskoro. A ja dodávam, platí to len do momentu pokiaľ nemáte deti. Odurčitého obdobia, všetko vnímate úplne inak.
Pokiaľ sa to týka iných, máte vo veciach jasno, ale ako náhle sa to týkavás, chytá vás panika. A zrazu sa začnete správať ako totálny idiot. Niekedytak rozmýšľam, či tou pubertou neprechádzam náhodou ja, alebo že by krízastredného veku? Netuším, na jedno som pristará a na druhé primladá...
Foto: http://www.sxc.hu/browse.phtml?f=search&w=1&txt=sex&p=1
