Sylvia Weissová
Rozhovor o prsiach a háčikoch na kabelky
Malý rozhovor o veľkých veciach alebo dobré kamarátky sa navzájom podporujú a skvelé prestierajú, že sa nič nestalo. Dobré kamarátky ponúknu pomoc a skvelé nechcú počuť NIE...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nenapraviteľný optimista milujúci sarkazmus a iróniu. Alebo. U mně dobrý :) Zoznam autorových rubrík: Čo sa potklo o mňa, O čo som sa potkla, Pôžitkár a Zúfalka, Zúfalkin stĺpček, Ja a puberta, Úlet, Týždeň
Čo sa potklo o mňa
Sylvia Weissová
Prsteň
„Večer ešte smútok a trpiteľské výrazy, ráno už lepšie. Som u kaderníčky a on kosí trávnik. V Taliansku bol pripravený prsteň a romantická večera. No čo už,“ napísala mi kamarátka po jednej z mnohých hádok so svojim priateľom. „Ako vieš?“ hlúpo som sa opýtala. „Povedal,“ znela odpoveď. „To bude dobré,“ snažila som sa ju upokojiť. „Nemyslím, teraz sa sekol. Prsteň asi bude, ale len NARODENINOVÝ. Ako ten tvoj VIANOČNÝ.“ „To sme dopadli!“ ironicky som poznamenala. „Ti poviem drahá. Dve ...., ale pekné. Asi to tak má byť.“ Pokračovali sme vo vzájomných sarkastických posmeškoch.
Sylvia Weissová
Dieťa ako rukojemník vlastnej matky...
Alebo všetko je len o peniazoch, trestoch, pomste, hneve a fráze „Ja ti ešte ukážem!?“ Ráno mi zavolal zúfalý kamarát: „Chcem sa ťa opýtať, ako to vy ženy máte, máš s tým skúsenosti. Dopustil som sa chyby, viem, som si toho vedomý. Ospravedlnil som sa, vyhovel som všetkým jej požiadavkám, ale stále jej nestačí a svoje rozhodnutia mení zo dňa na deň. Najviac mi však chýbajú deti, ktorými ma vydiera... Má ma dokonale v hrsti.“
Sylvia Weissová
Zase ideme maľovať trávu na zeleno
Prípad 1. Bol pekný slnečný deň. Na predajni nič nového. Všade vládol kľud a pokoj. Telefón nečakane zazvonil. „Zajtra príde najvyšší,“ zreval kolega rozrušene. „Fasa,“ pomyslela si, „zase ideme maľovať trávu na zeleno“. Narýchlo zvolala poradu a oznámila novinku dňa ostatným. Spoločne sa zhlboka nadýchli, prevrátili očami a celodenný cirkus upratovania, maskovania, vylepšovania, predstierania mohol začať.
Sylvia Weissová
Pila len ona a zrazu bolo všetko divné
Vrátila som sa domov. Bola som unavená z celého dňa. V hlave mi doznievali okamihy z dnešného večera. Sadla som si na pohovku. Urobila pohodlie. Naliala pohár vína. Chvíľku som ho držala v ruke. Obzerala jeho farbu, preciťovala jeho vôňu. Priložila k perám, zľahka omočila jazyk a rozmýšľala. Nezačína to náhodou takto? Pohár som odložila…
Sylvia Weissová
O zajačikoch, ale nie tých Veľkonočných
Kde sa vzal, tu sa vzal, mladý zajko priskákal. Aj takto by sa dala uviesť rozprava o trende, ktorému podlieha čoraz viac žien – mladší partner.
Sylvia Weissová
Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať... (alebo o nevere trošku menej vážne)
“Káva?“ tak znela ranná esemeska. “Jasné,” odpovedala som. A začal ranný rituál rozoberania najnovšieho problému kamarátky. „Asi ma podvádza“, začala. „Ako vieš?“ prostoducho som sa opýtala. V zapätí pokračovala spoveď ženy, ktorá si myslela, že ju jej drahý podvádza. Zavolala svojmu drahému, aby mu popriala dobrú noc a na druhej strane jej niekto zdvihol, ale už sa neozval. Skúšala to druhý, tretí, štvrtýkrát a telefón len vyzváňal. Ráno nezabudla zavolať ešte niekoľko ráz, zobudiť ešte stále pripitého priateľa, ktorý bol na pracovnej ceste spojenej s popíjaním do neskorých ranných hodín a urobiť náležitú scénu ako vystrihnutú z filmu. Nič netušiaci priateľ bol v miernom šoku a ničomu nerozumel. Keď sa vrátil, ešte raz si zopakovali hádku, vzájomné osočovanie a následne udobrovanie. Uzavreli to s tým, že to bol nejaký omyl, technická porucha, avšak červík pochybnosti bol už vypustený von. O tri týždne na to, prišiel čas výpisov z telefónu a čo čert nechcel, daný hovor a „dôkaz“ o tom, že telefón niekto zdvihol bol na svete. Kolotoč dokazovania začal opäť. Dokonca sa zisťovala pravdepodobnosť omylu priamo u mobilného operátora. Ocitla sa pred rozhodnutím veriť či
