Sylvia Weissová

Sylvia Weissová

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenapraviteľný optimista milujúci sarkazmus a iróniu. Alebo. U mně dobrý :) Zoznam autorových rubrík:  Čo sa potklo o mňaO čo som sa potklaPôžitkár a ZúfalkaZúfalkin stĺpčekJa a pubertaÚletTýždeň

Zoznam článkov blogera

Veľký brat ťa sleduje a všetko je na webe

Sylvia Weissová

Veľký brat ťa sleduje a všetko je na webe

Pozerám von oknom a čakám, kedy mi vyletia kvetináče z terasy. Vonkajšie žalúzie tlčú o okno a vysoké topole sa kývajú zo strany na stranu. Aspoň myslím, že sú to topole. Čo iné je také vysoké? Na terase oproti sú asi potencionálni kupci. Zakrývajú si hlavy rukami a rozhliadajú sa po okolí. Zvažujem, či vyjdem v tomto nečase na tú svoju, aby som si overila skutočnosť, že neznámemu zo včera pozerám do okien. Je neuveriteľné čo všetko sa dá nájsť na webe. Napadne ma Orwell, keby to len tušil... Big Brother is watching...

  • 12. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 167x
  • 53
Rozhovor o prsiach a háčikoch na kabelky

Sylvia Weissová

Rozhovor o prsiach a háčikoch na kabelky

Malý rozhovor o veľkých veciach alebo dobré kamarátky sa navzájom podporujú a skvelé prestierajú, že sa nič nestalo. Dobré kamarátky ponúknu pomoc a skvelé nechcú počuť NIE...

  • 2. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 384x
  • 14
Čo mi dal a čo mi vzal

Sylvia Weissová

Čo mi dal a čo mi vzal

Posledný deň v starom roku a prvé dni v novom roku som strávila sama v cudzom meste. Mala som obsedantnú potrebu vypadnúť a prečistiť si hlavu, možno načerpať inšpiráciu a pozitívne impulzy do toho nového.  Mala som nutkavú potrebu bilancovať.

  • 3. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 782x
  • 11
O vlastnom JA

Sylvia Weissová

O vlastnom JA

Včera som si krátila večer pozeraním filmu „Dievča na stráženie“. Obsah filmu nie je podstatný. Zaujala ma však veta povedaná takmer na konci: „Muž, ktorý ma dohnal tak ďaleko, že som dokonca predstierala tehotenstvo, nestál za to...“ Toto je jeden z tých šťastných koncov, keď človek prestane byť slepý a nájde odvahu niečo zmeniť. Vzápätí som si spomenula na úsmevnú knižku od Haliny Pawlovskej Zoufalé ženy delaj zoufalé věci a rozhliadla sa na okolo. Svet je plný zúfalých žien... A môžu si za to samé...

  • 14. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 162x
  • 83
O esemeskách bez vône

Sylvia Weissová

O esemeskách bez vône

Začína byť okolo mňa nejako rušno. Ešte včera som sedela na drinku s dvojicou, ktorá pernamentne omieľala dookola dve vety: „Láska?“ a „Áno, láska.“ Neustále sa cukrí kovali a  cítila som sa miestami nadbytočná. Dnes sa všetko zmenilo. Stačilo tak málo. Mobilný telefón. O jedenástej hodine infantilne jednoduchá esemeska „milujem ťa“. O pol dvanástej telefonát, ktorý sa nedvíhal, následne esemeska „je všetko OK?“ a vzápätí strohá odpoveď „nie“. To čo nasledovalo potom spomínať nebudem.  Obyčajné kopačky poslane esemeskou... A mňa napadlo, kde sa podela elementárna slušnosť , keď ľudia spolu komunikovali zoči voči a neriešili takmer všetko cez esemesky, obzvlášť nie tridsiatnici... A začala som spomínať na časy bez mobilu...

  • 4. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 732x
  • 18
O dvoch modrých čiarkach a schizofrenickej matke

Sylvia Weissová

O dvoch modrých čiarkach a schizofrenickej matke

Ten čas nejako letí, napadlo ma včera. Telefonovala som s kamarátkou, ktorá mi nadšene oznamovala skutočnosť, že je tehotná. V izbe sa nachádzala aj moja ratolesť, ktorá vydedukovala o čom asi opäť točíme a vzápätí ma obarila otázkou: „No čo, no čo, dve modré čiarky?“, nezabudla nahodiť úškrn a svetácky pokývať hlavou. Hľadela som na ňu s nemým úžasom a rozmýšľala, odkiaľ vie ako fungujú tehotenské testy. Informáciu o tom, že by žila aktívnym sexuálnym životom som postrádala... Alebo že by mi niečo ušlo???

  • 3. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 601x
  • 10
Náramky, alkohol, prvá opica versus nová generácia

Sylvia Weissová

Náramky, alkohol, prvá opica versus nová generácia

Včera po celodennom zhone som nečakane zaspala spánkom spravodlivých niečo po ôsmej.  Večer som stretla svojich známych a vytešovala sa zo zodpovedného prístupu mojej ratolesti počas posledného víkendu.  Moja ratolesť tu ma na návšteve francúzsku študentku a cez víkend absolvovala prvú diskotéku vo veľkej Bratislave.

  • 22. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 333x
  • 48
Keď som taká inteligentná...prečo sa vždy zamilujem ako úplná krava

Sylvia Weissová

Keď som taká inteligentná...prečo sa vždy zamilujem ako úplná krava

Alebo ako Zúfalka hľadala odpovede na zbytočné otázky...

  • 23. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 730x
  • 47
Vulgarizmy alebo ako ma začalo vychovávať vlastné dieťa

Sylvia Weissová

Vulgarizmy alebo ako ma začalo vychovávať vlastné dieťa

Rozhodla som si vstúpiť do svedomia a prestať nadávať. Neviem ako vy, ja som do minulého roku nevypustila žiadnu vulgárnu nadávku. Nanajvýš tak do kelu, na figu, koza, trúba a to je asi fakt všetko. Nejako to ku mne nepatrilo. Nikdy som to neodsudzovala, dokonca mi to k prejavu istých ľudí neodmysliteľne patrilo. Ale nie ku mne. Minulý rok zrejme nastal  u mňa zlom a môj slovník sa záhadne zmenil v určitom okruhu ľudí. Neviem, čím to bolo spôsobené a ani to nejdem riešiť, jednoducho sa to stalo.

  • 16. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 316x
  • 40
Prázdno a smutno

Sylvia Weissová

Prázdno a smutno

Niekedy sa pýtam sama seba, je lepšie nikdy nepoznať alebo poznať a padnúť na dno? Vyletieť do výšin a ostať vo vzduchoprázdne? Snívať si len tak pre seba a nechať sa unášať vlastnou fantáziou? Nemať žiadne očakávania a následne žiadne sklamania? Sediac na terase, usmievajúc sa na hviezdy a v duchu si hovoriac, že pre každého je tu niekto súdený? A nechať sa len tak viesť?

  • 14. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 316x
  • 4
Účesy, účesy ach tie účesy alebo za každou zmenou hľadaj chlapa

Sylvia Weissová

Účesy, účesy ach tie účesy alebo za každou zmenou hľadaj chlapa

Tak si tak rozmýšľam, kedy ma to vlastne chytilo prvýkrát. Do určitého veku som vlasy ako tú povestnú korunu krásy nejako zvlášť nevnímala. Vždy som ich mala strapaté, neposlušné a polodlhé. Od určitej dĺžky ma začali otravovať a bolo nutné ich skrátiť. Nosila som ofinu. Neznášala som sponky, gumičky a iné dievčenské ozdoby. Prvý prelom nastal asi keď som mala 10 rokov, možno o rok menej a na scénu sa dostala Darinka. Na ten rok 83-84 bola trendovo nastylovaná a všetci (dobre takmer všetci) sme ten nový závan módy žrali. Skosené vlasy hore a vypelichaný cop bol neuveriteľne IN. Pamätám si ako dnes, ako som vošla do kaderníctva s obrázkom nastávajúcej hviezdy a dala som sa ostrihať na Darinku...

  • 4. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 644x
  • 49
O jednej ceste a nekonečných úvahach o milencoch

Sylvia Weissová

O jednej ceste a nekonečných úvahach o milencoch

Včera ráno som sa vracala z Tatier do svojho rodného mesta. Bolo nádherné počasie, ideálna teplota, nepreplnené cesty, v rádiu hrali dobré pesničky a ja som si vychutnávala svieži vánok vo vlasoch. Na tvári som mala taký ten priblblý úsmev, z času na čas keď som poznala pesničku som si nahlas pospevovala a bolo mi fajn. O.K priznávam sa nebolo to pospevovanie, boli to len pokusy o spev, ja totiž spievať vôbec neviem, ale keď som sama v aute, neodolám. Jednoducho skvelý deň do momentu, keď som začala „premýšľať“. A to moje premýšľanie, niekedy straaaašne bolí.... Ešte ráno, kým som sa vydala na cestu, som stihla telefón so Sharon. Otázka znela jednoducho: „Ako sa riešia individuálne sexuálne potreby v čase keď jeden vzťah je ukončený a ten ďalší je v nedohľadne.“ „Normálne, nájdeš si milenca,“ stručne odpovedala.

  • 20. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 273x
  • 61
America rules

Sylvia Weissová

America rules

Po dvoch týždňoch aktívneho oddychovania bez svojej ratolesti, ma včera nečakane zobudil telefonát: „Pani Weissová, Vaša dcéra sa vracia zajtra domov.“ Lapala som po dychu a v hlave som mala milión otáznikov. Domov? Zajtra? Veď mala prísť až o dva týždne.... Nechápala som. Vysvetlenie prišlo dodatočne.

  • 16. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 332x
  • 65
Pani Dallowayová a ona

Sylvia Weissová

Pani Dallowayová a ona

„Oh, ty čítaš knihu? „Áno.“ „O čom je?“ „Hmm, je o jednej žene, ktorá je neuveriteľne dobrá hostiteľka, pôsobí veľmi sebavedomo a pripravuje večierok. A možno preto, že je tak sebavedomá, si všetci myslia, že je šťastná... ale ona nie je...

  • 29. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 680x
  • 10
Taký obyčajný deň

Sylvia Weissová

Taký obyčajný deň

Alebo o pánovi Zariadime/Vybavíme, Zúfalke, hojdačke, krčme a súloži v priamom prenose. Vo štvrtok ráno mi zavolal pán Zariadime/Vybavíme a svojim typickým zvonivým hlasom oznámil: „Zúfalka, máme výročie, dnes je rok a pol čo sa poznáme, mali by sme niečo vymyslieť...!“ Fakt už je to rok a pol!?. Presne pred rokom a pol sme začali komunikovať cez telefón. „Normálni“ ľudia sa zoznamujú cez priateľov, na pracovných a mimopracovných stretnutiach a na mňa sa lepia atypické zoznámenia. Pána Zariadime/Vybavíme som spoznala cez telefón... Keď som rozmýšľala nad pánom Zariadime/Vybavíme, bolo poobedie a kráčala som mestom...

  • 27. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 201x
  • 22
A ty budeš o týždeň plus jeden deň stará…

Sylvia Weissová

A ty budeš o týždeň plus jeden deň stará…

“Ja budem mať o mesiac a mínus jeden deň 15 a ty budeš o týždeň plus jeden deň stará...“, zahlásila moja pubertálna dcéra vo štvrtok. „Paráda, to znie optimisticky,“ pomyslela som si a spomenula som si na chlapíka, ktorého som stretla pred týždňom na turnaji. Chlapík, podľa mňa mladý muž, vyzeral na 35, v skutočnosti mal 44 bol dvojnásobným dedkom. Keď nám to oznámil, ostali sme pri stole ako obarení a nechápali sme. Prvé čo má napadlo bolo „fasa, veď ja už môžem byť teoreticky babka“, vzápätí ma oblial studený pot...

  • 14. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 518x
  • 35
ReKapitulácia

Sylvia Weissová

ReKapitulácia

Nečakane spala 10 hodín vkuse, keď ju zobudilo vytrvalé zvonenie pri dverách. Polospiaco ich otvorila. Chvíľu sa snažila koncentrovať na malú postavičku, ktorá tam stála a veľký kôš kvetov, ktorý ju zakrýval. „Čo toto zase ma byť?“ pýtala sa v duchu. „Asi sa mi sníva“, pokračovala v monológu, keď podpisovala prevzatie zásielky. Kôš postavila na stôl v kuchyni. Rezignovane si sadla. V hlave doznievali posledne zbytky alkoholu po dvoch preflámovaných nociach na turnaji a jednej trápnej nočnej konverzácii s Pôžitkárom. „To už mám narodeniny?“ opýtala sa sama seba a pozrela na kalendár. Bolo deviateho. „Ešte nie, až o pár dní...“ pomyslela si, keď hlava začala pomaličky fungovať a pustila sa do hľadania nejakého lístku, ktorý by všetko vysvetlil. Našla, kúsok papieru bez podpisu, len s jej obľúbeným veršom.

  • 9. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 433x
  • 4
O ranných prízemnostiach a luxuse

Sylvia Weissová

O ranných prízemnostiach a luxuse

Tak ako nové auto? Je fajn, už ho tak nežeriem. Už sa ti zunovalo? Je to len auto. Nie, mňa takéto hračky berú len chvíľu, asi starnem. Máš infláciu luxusných zážitkov. Neviem. Možno. Čo je to luxus? To čo nemáš, ale strašne to chceš. Chcem ranné prízemnosti. Ranné prízemnosti môžu byť luxusom. Nie môžu, oni sú...

  • 26. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 038x
  • 16
Pôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – Druhá puberta

Sylvia Weissová

Pôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – Druhá puberta

Bol piatok, koniec týždňa. Vypľutá Zúfalka si potrebovala niečo malé kúpiť. Urobiť si radosť. Dostať debilnú esemesku, ktorá oznamovala debet na bankovom účte. Ocitla sa v Panta Rhei. Prehrabávala sa knihami, keď jej do oka padla kniha, na ktorej názve sa spolupodieľala. Držala ju v ruke a celý čas sa usmievala. V hlave sa jej mihali obrazy z posledného Silvestra, ktorý strávila na ruskom kole oproti Brandenburskej bráne v Berlíne v prítomnosti Juniora, mladého fešného prekladateľa hovoriaceho piatimi jazykmi. Bol svojim spôsobom neskutočne smiešny, hravý a vtipný. Z malého zamyslenia ju vytrhlo nečakané oslovenie. Všimla si ho už predtým, keď prechádzala pomedzi regále a mala pocit, že si vyberajú rovnaké knihy. Už vtedy sa na neho len tak usmiala. Asi ho to posmelilo a nabral odvahu pozvať ju na kávu. „Hmm, príjemné spestrenie,“ pomyslela si. Z Dlháňa sa vykľul celkom rozhladený mladý muž. Aj keď sa snažil rozprávať pútavo a určite aj rozprával, Zúfalkina myseľ chvíľami odbiehala k Pôžitkárovi. Pozerala na Dlháňa a rozmýšlala, aké by to bolo keby tu bol Pôžitkár. Spomenula si na jeho slová: „Som tvoj malý ostrov istoty v tvojom mori neistoty...“.

  • 23. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 972x
  • 14
Klaun

Sylvia Weissová

Klaun

Vstala skoro. Vždy vstávala veľmi skoro aj keď nemusela. Mala rada nekonečné ticho ráno. Sedela na terase a vonku začali premávať električky. Črtal sa pekný deň. Popíjala kávu, pohupovala sa na hojdačke. Nič jej nechýbalo. Dalo by sa povedať, že bola šťastná aj keď jej vlastná nespokojnosť ju z času na čas dobehla. V hlave sa jej bili myšlienky jedna o druhú. Najradšej by niekam ušla, tak ako to robila posledný polrok. Stále niekam utekala. Utekala sama pred sebou pre svojou ničotnosťou, s ktorou sa nevedela vysporiadať. Pripadala si ako klaun, ktorý každého baví. Každý sa rád cíti v jeho spoločnosti, ale po predstavení sa vracia domov. Nezostáva s klaunom. Klaun sa vracia do svojej maringotky každý večer sám. Zmyje zo seba šminky, pozrie do zrkadla, trpko sa pousmeje, naleje si pohár vína a unavený padne do kresla. Z času na čas sa premiestni. Večere po predstavení sa zdajú nekonečné dlhé, ale rána sú lepšie. Ráno sa teší na nové predstavenie. Možno aj preto vstávala ráno veľmi skoro. Potrebovala zmenu. Zbaviť sa napätia, ktoré mohlo nekontrolovateľne kedykoľvek vybuchnúť. Poslala mu správu.

  • 13. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 349x
  • 10
SkryťZatvoriť reklamu